Viki na návšteve – Vila LuJano

Viki na návšteve – Vila LuJano

V dnešnom článku vás pozývam na návštevu do očarujúcej záhrady. Na prvý pohľad vyzerá ako vystrihnutá z talianského filmu, no napriek tomu sa nachádza na Slovensku. Jej majteľmi sú Lukáš a Ján, ktorí ju začali budovať v roku 2009 na zanedbanej lúke. Zo skratiek ich mien vznikol názov “Vila LuJano”, pod ktorým môžete ich záhradu sledovať aj na instagrame TU. V rozhovore som vyspovedala Lukáša, ktorý o sebe tvrdí, že je amatér, ale v jeho záhrade nájdete rôzne netradičné nápady a inšpirácie, s ktorými sa s nami podelil.

Kedy vznikla myšlienka na vytvorenie takejto čarovnej záhrady? Ako vyzeral pozemok na začiatku?

Myšlienka založiť takúto záhradu napadla mne. Jedného zimného dňa som sa pozeral von oknom a za plotom som videl zanedbaný pozemok, na ktorom bol nádherný starý smrek. No a v tom momente som mal predstavu o celej záhrade, zobral som papier a začal kresliť. Malo to však háčik, pozemok nepatril nám. V tom čase začala cesta k získaniu našej budúcej záhrady. Našťastie o pozemok nemali jeho pôvodní majitelia veľký záujem a podarilo sa nám ho získať. Bol totálne zarastený, plný krtincov, náletových drevín, černičia, popadaných stromov a obrovskej buriny.

Záhrada v pôvodnom stave, foto archív L.H.

Čo vás najviac oslovilo (chytilo za srdce) pri výbere tohto miesta na bývanie ?

Výber miesta na život bol pre jedného z nás úplne prirodzený, pretože je to Janova rodná dedina, dokonca vyrastal len o pár domov vedľa. Hovorieva, že tento dom chcel od malička. No musím priznať aj to, že miesto, kde sa nachádza, sme ocenili až neskôr.

Staráš sa o záhradu sám?

Máme to podelené. Ja sa starám o okrasnú záhradu, a teda o potravu duše a Jano sa stará o úžitkovú, teda potravu tela :) .

Pri pohľade na vašu nádhernú a rozľahlú záhradu mi napadá otázka – Je jej údržba časovo náročna?

Na toto je ťažké odpovedať. Pre nás je to úplne prirodzené. Podľa mňa je v záhrade najviac roboty na jar, ale človek – záhradkár je po zime taký nadšený, že môže opäť pracovať v záhrade, takže vôbec nevníma to množstvo práce. Počas roka je to v podstate o polievaní a kosení trávnika, strihaní odkvitnutých kvetov, prípadne zastrihnutí tvarovaných kríkov. No a ďalšia vlna ťažšej práce je na jeseň, keď padá lístie. Ja netrávim prácou v záhrade každý deň, som ako ostatní. No tým, že máme záhradu pri dome, je jednoduché vybehnúť von, niečo porobiť a zase oddychovať. Jeden deň do týždňa kosíme trávu, takže pred kosením prejdem záhradu, vytrhnem burinu, ktorá prerástla trvalky, zastrihnem niektoré živé ploty ak je to nutné a všetko hádžem na trávnik. No a posledné, čo dodá záhrade dojem upravenosti, je práve kosenie a popri tom kosačkou pozbieram všetok záhradný odpad, ktorý som tam nahádzal.

Je takáto záhrada náročná po finančnej stránke?

O finančnej náročnosti je tiež ťažké hovoriť. Keďže sa o záhradu staráme dvaja, logicky potrebujeme nejaké záhradné náradie, ktoré nám prácu uľahčí. Čo sa týka rastlín je ich tu veľa, ale nekupoval som ich naraz, je to zbierka za 12 rokov.

Robievam pravidelne takú vec, keď kúpim rastlinu a je možné ju rozdeliť na viac kusov, urobím tak. Takže mám hneď viac rastlín, ktoré však urobia viac parády na ďalší rok.

Mnohé rastliny si aj množím, vysievam, prípadne dostanem od známych či rodiny. Čo sa týka vody, máme v zemi zakopanú obrovskú nádrž, do ktorej zachytávame dažďovú vodu, ktorou následne polievame.

Skvelý tip: Majteľom sa páči staré drevo, ale na výrobu bylinkovej záhrady chceli niečo trvácnejšie. Podarilo sa im zohnať betonové dielce na plot v dekore starého dreva.

Pre túto záhradu sú charakteristické nadrozmerné terakotové kvetináče, ktoré sú takmer na každom kroku. Sú ručne vyrobené v Toskánsku.

Kde čerpáš inšpirácie a nápady do záhrady?

Mňa asi najviac inšpirovali záhrady “Villa Cimbrone” v Ravelle na amálfskom pobreží a záhrady “Villa d’Este” v Tivoli a dašie, ktoré sme navštívili v Taliansku.

Máte nejaké plány aj do budúcna?

Určite áno.

Už dávno sme prišli na to, že cesta je cieľ, takže aj záhradu budujeme postupne.

Nechceli sme urobiť záhradu naraz aj preto, že človeka ovplyvňuje milión vecí a je fajn vždy nájsť priestor na nové projekty.

Máš v záhrade nejaké špeciálne rastlinky?

Pre každého je špeciálna rastlina iná. Podľa mňa pre milovníkov mediteránskych záhrad stojí za zmienku pár rastlín, ktoré bez problémov prezimujú u nás a navodia stredomorskú atmosféru. Napríklad hruška vrbolistá a rakytník rešetliakový sa neskutočne podobajú na olivovník. Mať na záhrade citrónovník je sen mnohých ľudí a pritom nevedia, že jeden Poncirus trifoliata je plne mrazuodolný citrónovník v našich podmienkach. Na jar krásne kvitne, má plody veľkosti marhule, ktoré sa dajú vraj spracovať (neskúšal som, neviem potvrdiť) a keď opadne lístie, jeho zelené konáriky s tŕňmi sú veľmi dekoratívne.

Vo vašej záhrade som si všimla viacero studničiek a množstvo krhiel. Polievate teda ručne, alebo máte závlahový systém?

Len pred pár rokmi sme si dopriali závlahy trávnika. Tým, že máme záhradu vo svahu, je veľmi ťažké udržať trávu zelenú. Túto jar som do niektorých záhonov naťahal kvapkovú závlahu. Ako som už spomínal zachytávame zo všetkých striech dažďovú vodu. Je veľmi dobré je použiť pri výsadbe hydrogel. Má schopnosť na seba viazať vodu a v období sucha do pôdy uvoľňuje potrebné živiny a vlhkosť.

Máš miesto kam uskladnuješ kvetiny na zimu?

Keďže máme radi teplomilné rastliny, bolo potrebné postaviť zimnú záhradu. Ja zimujem aj niektoré letničky, takže tam máme dosť tesno v zime.

Ako najradšej tráviš čas v záhrade? Oddychom alebo aktívnou prácou?

Je to pol na pol. Tým, že prácu v záhrade nevnímame ako niečo za trest, užívame si ju, ale máme radi aj obyčajné ležanie v tráve. V lete radi grilujeme s rodinou a priateľmi a v zime naša svahovitá záhrada parádne poslúži na sánkovanie.

Vo vašej záhrade ma zaujali kvetináče, ktoré si vyrobil sám a to z odpadových rúr. Môžeš nám v krátkosti prezradiť ako na to?

Na výrobu kvetináča som použil korugovanú rúru, ale je v podstate jedno, čo použijete na základ. Poslúži napríklad aj starý hrniec, sud a podobne. Na odpadovú rúru som pripevnil drôtom polystyrén v miestach, kde som chcel vytvoriť objem. Potom som králičím pletivom obalil rúru s polystyrénom a vytvaroval som približný tvar. Rozrobil som si flexibilné lepidlo na konzistenciu modelovacej hliny a postupne som nanášal na králičie pletivo, ktoré veľmi dobre zachytilo maltu, aby nespadla. Jednotlivé vrstvy treba nechať preschnúť a vrstvíme až do finálnej podoby.

Ručne vyrobený črepník z odpadovej rúry.
Lukáš si vyrobil aj túto bustu.

Vyrábal si aj studničky na vodu, bolo to zložité?

Vyrobiť studničku je ľahšie ako kvetináč. Potrebujete len stĺpové alebo komínové tvárnice, stĺpikovú striešku a flexibilné lepidlo. No a majstra, ktorý vám zapojí vodu. Na základ v zemi postavíte stĺpik z tvárnic, tým, že je dutý, ľahko sa zapojí voda. Na koniec prilepíte striešku. Konečnú úpravu zvládne úplne každý. Flexibilné lepidlo sa rozrobí na konzistenciu hustej farby a starým štetcom sa nanášajú vrstvy na tvárnice (ako keby sa maľovalo). Jednotlivé vrstvy je potrebne nechať vyschnúť. To je všetko.

Studnička časom nadobudne opotrebovaný vzhľad.

Tešíte sa z úrody olív a citrónov. Ako sa o ne staráte?

V súčasnosti máme len jeden citrónovník. Takže o nejakej veľkej úrode sa nedá hovoriť, ale povedzme tak, že vodu s citrónom v lete robíme len z našich plodov. Čo sa týka olivovníkov, určite na rastlinách pestovaných v kvetináčoch nemožno očakávať veľkú úrodu. Ak ich dostatočne skoro vyberieme zo zimnej záhrady a opelí ich hmyz, tak zarodia, ale je to pár dekoratívnych olív. No potešia aj tie.

Popri chodníku máte vysadenné cyprusy?

V našej záhrade nič nie je také ako to vyzerá. Tým, že som chcel napodobniť taliansku záhradu, no žiadna rastlina nebola dostatočne mrazuodolná, hľadal som alternatívy.

Nájsť alternatívu najtypickejšiemu stromu Talianska – cyprusu – bolo najťažšie. Našiel som však borievku “Juniperus Blue Arrow”, ktorú popisovali ako štíhlo rastúcu odrodu. Bohužiaľ až časom som zistil, že snehu a vetru žiadny štíhly kultivar neodolá, a tak nám napadlo dať ku kmeňu tyč, aby strom držala pekne vzpriamený a priviazať ho odolným špagátom, ktorý sa časom stratí v poraste. Tým, že nechcem, aby prerástli moje možnosti starania sa o ne každoročne ich na jar orežem. Tam začína aj končí naša starostlivosť o ne.

Lukášovi a Jánovi dakujem za pozvanie. Som veľmi rada, že som ich očarujúcu záhradu videla naživo. Zároveň som spoznala šikovných, inšpiratívnych, a napriek tomu nesmierne skromných ľudí. Článok budem neskôr aktualizovať aj o video prehladku, ktorú sme v tejto úžasnej záhrade natočili. Nezabudnite sledovať môj youtube kanál TU, aby vám neušlo nové video.

Želám pekný deň!

Viki

Miesto na záhradné sedenie pod oblúkom z ruží – 1. časť

Miesto na záhradné sedenie pod oblúkom z ruží – 1. časť

Počas leta sme stihli realizovať niekoľko záhradných projektov, ktoré Vám postupne ukážem a priblížím vám aj ich realizáciu.

PRED

Túto časť záhrady v mojich príspevkoch veľmi neukazujem, keďže je v štádiu realizácie. S jej úpravou sme začali tri roky dozadu. Pôvodne bol v záhrade svahovitý, nerovný terén, odpad z rekonštrukcie a veľmi staré ovocné stromy. Všetko to muselo isť preč a celú záhradu sme zrovnali so zemou.

Momentka z roku 2018: Naša malá Hannah pri všetkom samozrejme “pomáhala” :-) …

Túžili sme mať rovný trávnik a tak sme za pomoci bagra pozemok rozdelili na tri terasy. Tento záhradný projekt sa nachádza na prvej, ktorá je k domu najbližšie. Väčšia časť tejto terasy bude slúžiť primárne na oddych a hry na trávniku. Menšia časť bude plniť okrasnú funkciu.

NÁVRH

Na úplnom začiatku bol môj nákres, ktorý som s malou dušičkou ukázala manželovi. Myslela som si, že ma v tomto nepodporí, že je to “až príliš”, ale bol z neho rovnako nadšený ako ja. Priniesol meter a začali sme vymeriavať ideálne rozmery pre naše oblúky. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale tieto konštrukcie sú naozaj obrovské – výška 220 cm a šírka 250 cm. Veľkosť sme rozmerali tak, aby pod oblúkom pohodlne prešiel aj dvojmetrový človek. Šírku sme prispôsobili tak, aby mal oblúk pekný tvar, no zároveň aby sa do jeho vnútra zmestilo s rezervou aj menšie záhradné sedenie.

Preprava oblúka & radosť keď bol na mieste

Na výrobu oblúkov sme oslovili pána, ktorého prácu poznáme a preto sme nemali pochybnosti o tom, že to zvládne presne podľa predstáv. Zatiaľ sme si zabezpečili dostatok ďalšieho materiálu – ploché kamene (andezit), štrk, piesok a fóliu proti prerastaniu trávy. Tú sme nekupovali, ale použili zvyšnú zo strechy.

Výkopové práce

Začiatok prác bol najnáročnejší. Keďže sme chceli mať podlahu zarovno s trávnikom bolo potrebné miesto pod ňou vykopať. Išli sme len do hĺbky 10 cm, ale záleží na tom aké vysoké kamene máte k dispozícií. Na kraji chodníka, kde sa budú vysádzať kvety, sme vykopali viac, aby sme kvetom dopriali lepšiu pôdu a dostatok rašeliny.

Kamene boli len ukladané, spevnené pieskom a štrkom v špárach. Teda bez použitia cementu. Najväčším pomocníkom bola vodováha a drevené kladivko. Musím povedať, že ukladanie nám išlo naozaj od ruky!

Nakoniec sme okolo podlahy vysadili mix kvetín v rôznych farbách. Chcela som zakúpiť aj ťahavé ruže, ktoré budú najväčšou ozdobou a dominantou tohto sedenia, no v záhradníctve mi odporučili počkať na jar, kedy naskladania čerstvé sadenice z Holandska.

Pohľad z boku

Medzičasom sme stihli zrenovovať drevenú časť domu, takže výhľad je ešte o niečo krajší.

Pomocník Leo

Nakoniec vám ukážem ako sme vyriešili vetrací otvor do pivnice. Potrebovali sme aby bol estetický, no zároveň aby spĺňal účel vetrania a bol bezpečný pre naše dieťa. Dlho sme nad tým hútali, kým sme vymysleli jednoduchú konštrukciu z dreva, ktorá drží zelenú strechu. Z oboch strán sa vysadia ruže, takže časom bude vetračka do pivnice už úplne nenápadná.

Musím sa priznať, že práca v záhrade ma učí trpezlivosti. Patrím k ľudom čo chcú mať všetko hneď urobené, ale v prírode to tak nefunguje. Na finálnu podobu tohto záhradného sedenia si musím pár rokov počkať. Zatiaľ môžeme pokračovať v ďalšom vysádzaní a zveľaďovaní a o takých päť rokov to už snáď bude už úplne iný pohľad.

Pozrite si aj krátke video z realizácie:

Dúfam, že Vás môj dnešný článok inšpiroval. Pre viac nápadov ma nezabudnite sledovať aj na Instagrame a Facebooku.

Viki

DIY – Návod na výrobu venca z trávy

DIY – Návod na výrobu venca z trávy

Štýlový veniec Vás nemusí stáť mnoho peňazí a ani energie. Stačí vybehnúť na lúku, doniesť si hrsť suchých tráv a za chvíľku si môžete vyrobiť nadčasový veniec v Boho štýle, ktorý Vám pri správnej starostlivosti vydrží pekný veľmi dlho.

POTREBUJEME:

  • základ venca
  • trávy (môžete použiť trávy, ktoré nazbierate na lúke alebo okrasné zo záhrady)
  • floristický drôt
  • záhradné nožnice
  • kliešte na drôt
  • lak na vlasy alebo floristický sprej na fixáciu sušených kvetín
  • špagát / stuhu (na zavesenie venca)

Výroba venca je veľmi jednoduchá a základom je mať dostatok materiálu. Ja som sa na lúku vrátila 2x , pretože som neodhadla množstvo materiálu. :-) Pri zbere som si steblá tráv očistila od listov a iných nečistôt. Veniec som viazala na korpus, ktorý som vyrobila už skôr z paviniča a brezového prútia. Ak si idete korpus kúpiť odporúčam prírodný – prútený či slamený. Ku naturálnemu vencu sa polystyrén jednoducho nehodí.

Na korpus venca upevníme aranžérsky drôt, na ktorý postupne prikladáme snopčeky tráv. Tie vždy previažeme drôtom. Dlhé stopky tráv priebežne skracujeme záhradnými nožnicami. Takto pokračujeme po celom obvode venca. Tesne pred ukončením si na korpus pripevníme špagát, stuhu alebo drôt na zavesenie. Hotový veniec nastriekame lakom na vlasy alebo sprejom určeným na fixaciu sušených kvetín. Predídeme tak opadávaniu drobných čiastočiek z tráv. Na koniec som na veniec zavesila svetielka, ale kreativite sa medze nekladú a dozdobiť ho môžete stuhou, tekvičkou či pridaním iných sušených materiálov. Pozrite si krátke video ako na to.

Pridajte sa na odber môjho YouTube kanálu TU aby Vám neuniklo žiadne nové video :-) .

Veniec z tráv je vzhľadom na krehkosť materiálu vhodný predovšetkým na dekoráciu interiéru, kde Vám vydrží aj niekoľko rokov. V exteriéroch sa jeho životnosť výrazne skracuje vplyvom počasia. Preto ho odporúčam umiestniť na miesto, kde bude chránený pred priamym vplyvom počasia napríklad do altánku, pod striešku a podobne.

Môj mačačí pomocník Leo. :)

K vencu sa náramne hodia Látkové tekvičky, ktoré som si tiež vyrábala sama. Pozrite si video postup v článku: DIY – Návod na výrobu látkových tekvíc.

Dúfam, že Vás môj dnešný článok inšpiroval. Želám krásny deň.

Viki

Náš domov v časopise Môj dom

Náš domov v časopise Môj dom

V júnovom čísle časopisu Môj dom vyšiel desať stranový článok z nášho domova. Vzhľadom na situáciu a našu polohu sme tento rozhovor robili na diaľku. Na jednej strane mi je ľúto, že som osobne nespoznala milú a šikovnú redaktorku Katku Barošovú avšak na druhej strane som neskutočne šťastná, že mám v časopise moje vlastné fotografie. Je to pre mňa ďalší zo splnených snov. O tom, že bude jedna z nich s Hannah na titulke som netušila a bolo to pre mňa príjemným prekvapením. Ak ste si nestihli časopis kúpiť, tak si návštevu u nás môžete pozrieť v tomto článku. :-)

Pozrite si taktiež video z nášho domova, za ktoré ďakujem manželovi ALTWAY.eu . Nezabudnite sa prihlásiť na odber môjho youtube kanálu TU, aby Vám neušlo žiadne nové video.

Želám Vám krásny deň.

Relácia “Na chalupe” u VikiCreative

Relácia “Na chalupe” u VikiCreative

Chcela by som sa vám veľmi pekne poďakovať za všetky pozitívne ohlasy k nášmu účinkovaniu v relácii “Na chalupe“.
Taktiež sa chcem poďakovať aj celému štábu relácie, že nás nakoniec ukecali na natáčanie. Napriek tomu, že sme mali z natáčania rešpekt, tak to dopadlo nad naše očakávania. :-)

Ak ste reláciu nestihli, tak si ju môžete pozrieť v archíve TV JOJ tu:

Ako to vyzeralo počas natáčania relácie si môžete pozrieť v mojom ďalšom článku “Na chalupe“.

Ďakujem za vašu podporu :) !

Tip na výlet 12 – Krásnohorská jaskyňa

Tip na výlet 12 – Krásnohorská jaskyňa

Dnes vás pozývam na zaujímavý výlet do Krásnohorskej jaskyne, kde sa budete aspoň na chvíľu cítiť ako pravý jaskyniar. Prehliadka tejto jaskyne je naozaj silným adrenalínovým zážitkom, počas ktorého si prejdete lanový rebrík, lavičky nad vodou a budete sa šplhať po reťazovom rebríku. To všetko v kompletnom jaskyniarskom výstroji a len za svetla čelovky …

Krásnohorská jaskyňa

V nadmorskej výške 316 metrov, pri vyvieračke potoka Buzgó sa nachádza vyrazená štôlňa, ktorá tvorí vstup do jaskyne. Jej celková dĺžka je 1555 metrov. Prehliadková trasa je dlhá 450 metrov a je sprístupnená pomocou lán a drevených lavičiek, ktoré sú umiestnené nad potokom Buzgó. Ten preteká hlavnými časťami jaskyne a práve prietok vody v potoku je rozhodujúcim faktorom pre vstup do jaskyne. Vstup do jaskyne je povolený pri maximálnom prietoku vody 300 litrov za sekundu. Pri vyššom prietoku sú už chodníky zaliate vodou. Najväčší zaznamenaný prietok v jaskyni bol počas povodní 6000 litrov za sekundu.

Krásnohorská jaskyňa je spomedzi šiestich sprístupnených jaskýň patriacich do Svetového dedičstva UNESCO podľa mňa tou najzaujímavejšou. Jej návšteva nie je ” len ” prechádzkou po vybudovaných chodníkoch s osvetlením.  Prehliadka tejto jaskyne je o niečo adrenalínovejšia, preto je vstup možný len so sprievodcom a v kompletnej jaskyniarskej výstroji.

Našim sprievodcom počas natáčania videa bol  skúsený jaskyniar Vladimír Kóňa, ktorý mal s nami veľkú trpezlivosť. Natočenie profesionálneho videa a ešte v takýchto extrémnych podmienkach si vyžaduje istý čas, a tak sme spolu v jaskyni strávili niekoľko hodín. Od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli veľa zaujímavého nie len o tejto jaskyni, ale aj rôzne zážitky a príhody zo života jaskyniara.

Takmer hneď po vstupe do jaskyne na vás čaká lanový rebrík. Pre mňa osobne bol toto najadrenalinovejší a najobávanejší úsek z celej jaskyne (moji kolegovia s nim nemali vôbec problém, dokonca si to veľmi užívali). Nohami sa pomaly posúvate po kovovom lane, pričom sa držíte druhého lana a celé sa to s vami kolíše. Veľmi som sa bála, že spadnem a ani neviem prečo, kedže reálne riziko z tohto pádu ani nebolo. Na fotke to síce nevidieť, ale hĺbka vody bola približne jeden meter. Asi som sa bála ľadového kúpeľa.

Na návštevu Krásnohorskej jaskyne môžete zobrať aj svoje deti. Vstup je povolený už od ôsmich rokov v sprievode rodiča. O ich bezpečnosť sa nemusíte báť, kedže jaskyniari ich bezpečne prevedú celou jaskyňou. Návšteva jaskyne nie je však vhodná pre obéznejších ľudí, kedže v niektorých úsekoch treba prejsť naozaj úzkymi špárami.

Jaskyňa je otvorená od 1. 4. do 30. 11. avšak pravidelné vstupy ( trikrát denne pre maximálne 10 osôb) sa uskutočňujú len v sezóne  od 15. 6. do 15. 9. Mimo sezóny si musíte vstup do jaskyne dohodnúť vopred telefonicky 0905-412048, 058-7343426, alebo e-mailom: stankov@ke.psg.sk. Pre veľký záujem návštevníkov v sezóne sa však taktiež odporúča rezervácia vstupu vopred.

Foto 1: v jaskyni stretnete aj netopiere                                           Foto 2: Manganové korality 

Poslednou sprístupnenou časťou jaskyne je ” Sieň obrov “, ktorá ukrýva dominantu jaskyne – majestátny stalagnát s výškou takmer 34 metrov a odhadovanou hmotnosťou 2000 ton. Zaujímavosťou je, že ročne “priberie” okolo 200 kilogramov. Je to rarita, kedže priemerný stalaktit narastie za niekoľko desiatok až stoviek rokov len o jediný gram. Tento Krásnohorský kvapeľ  bol donedávna zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, ako najväčší na svete.

Za tieto krásne fotky (aj video na konci článku) ďakujem môjmu manželovi – Michal Holečko /altway.eu/

Viac o jaskyni si môžete pozrieť na oficiálnej stránke jaskyne: www.krasnohorska-jaskyna.skOkolie Krásnohoskej jaskyne ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta kam sa môžete vybrať na výlet:

Dievčenská skala

Dievčenská skala je vrch v Slovenskom krase. Nachádza sa asi 3 kilometre južne od Rožňavy v nadmorskej výške 660 metrov. V najvyššej časti hrebeňa sa nachádza vysielač s výškou 57 metrov. Bol postavený v roku 1983 a šíri televízny a rozhlasový signál.

Na dievčenskú skalu sa dostanete z obce Krasnohorská Dlhá Lúka po žltej turistickej trase. Od rázcestníka  “Škridľový košiar” (540 m n.m.) pokračujete po zelenej turistickej značke až ku skale. Celkový čas tejto trasy na skalu je približne 1:40 h.

Cestou na skalu sa môžete kochať nádhernou, nedotknutou prírodou. Cestou sa nachádza aj Matejov prameň. Kde si  môžete oddýchnuť, nabrať sily na ďalší výstup a osviežiť sa chutnou vodou z prameňa.

Z vrcholu skaly je nádherný panoramatický výhľad na široké okolie Rožňavskej kotliny. V diaľke môžete obdivovať napríklad pohľad na mesto Rožňava, priľahlé dedinky, hrad Krásna hôrka alebo Mauzóleum Andrášiovcov. Stačí si len vybrať ďalší cieľ svojho výletu :) .

Mauzóleum grófa Dionýza a Františky Andrášiovcov (Andrássyovcov)

Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí patrí medzi jedinečné pamiatky architektúry 20. storočia. Bolo postavené podľa návrhu mníchovského architekta Richarda Berndla a postaviť ho nechal gróf Dionýz Andrássy (1835-1913) pre svoju manželku Františku Hablawetz (1838-1902).

Oproti mauzóleu bol v roku 1904  postavený dom, v ktorom kedysi bývala rodina správcu hrobky. V roku 1992 však stratil svoju pôvodnú funkciu. Dnes je tento domček pretvorený na návštevnícke centrum k Mauzóleu, kde získate všetky potrebné informácie a môžete si tu zakúpiť lístky.

Hrad Krásna Hôrka 

Dominantou Krásnohorského podhradia je jednoznačne Hrad Krásna hôrka. Ten môžeme obdivovať žiaľ len z vonku, kedže je od požiaru v roku 2012 v rekonštrukcii. Pre verejnosť je uzavretý a zatiaľ nie je známe dokedy. Tento hrad je ďalšie z  miest, ktoré veľmi túžim navštíviť, takže dúfam, že jeho rekonštrukcia nebude už dlho trvať …

Pozrite si aj naše video z tohto výletu:

Tento článok je ďalší zo série 18 článkov o UNESCO pamiatkách, ktoré sa nachádzajú do sto minút autom od Košíc. Pozrite si tiež: Tip na výlet 9 – Ochtinská aragonitová jaskyňa a okolie alebo Tip na výlet 11 – Drevený chrám prenesenia ostatkov Sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej. 

S pozdravom