V dnešnom článku vás pozývam na návštevu do očarujúcej záhrady. Na prvý pohľad vyzerá ako vystrihnutá z talianského filmu, no napriek tomu sa nachádza na Slovensku. Jej majteľmi sú Lukáš a Ján, ktorí ju začali budovať v roku 2009 na zanedbanej lúke. Zo skratiek ich mien vznikol názov “Vila LuJano”, pod ktorým môžete ich záhradu sledovať aj na instagrame TU. V rozhovore som vyspovedala Lukáša, ktorý o sebe tvrdí, že je amatér, ale v jeho záhrade nájdete rôzne netradičné nápady a inšpirácie, s ktorými sa s nami podelil.

Kedy vznikla myšlienka na vytvorenie takejto čarovnej záhrady? Ako vyzeral pozemok na začiatku?

Myšlienka založiť takúto záhradu napadla mne. Jedného zimného dňa som sa pozeral von oknom a za plotom som videl zanedbaný pozemok, na ktorom bol nádherný starý smrek. No a v tom momente som mal predstavu o celej záhrade, zobral som papier a začal kresliť. Malo to však háčik, pozemok nepatril nám. V tom čase začala cesta k získaniu našej budúcej záhrady. Našťastie o pozemok nemali jeho pôvodní majitelia veľký záujem a podarilo sa nám ho získať. Bol totálne zarastený, plný krtincov, náletových drevín, černičia, popadaných stromov a obrovskej buriny.

Záhrada v pôvodnom stave, foto archív L.H.

Čo vás najviac oslovilo (chytilo za srdce) pri výbere tohto miesta na bývanie ?

Výber miesta na život bol pre jedného z nás úplne prirodzený, pretože je to Janova rodná dedina, dokonca vyrastal len o pár domov vedľa. Hovorieva, že tento dom chcel od malička. No musím priznať aj to, že miesto, kde sa nachádza, sme ocenili až neskôr.

Staráš sa o záhradu sám?

Máme to podelené. Ja sa starám o okrasnú záhradu, a teda o potravu duše a Jano sa stará o úžitkovú, teda potravu tela :) .

Pri pohľade na vašu nádhernú a rozľahlú záhradu mi napadá otázka – Je jej údržba časovo náročna?

Na toto je ťažké odpovedať. Pre nás je to úplne prirodzené. Podľa mňa je v záhrade najviac roboty na jar, ale človek – záhradkár je po zime taký nadšený, že môže opäť pracovať v záhrade, takže vôbec nevníma to množstvo práce. Počas roka je to v podstate o polievaní a kosení trávnika, strihaní odkvitnutých kvetov, prípadne zastrihnutí tvarovaných kríkov. No a ďalšia vlna ťažšej práce je na jeseň, keď padá lístie. Ja netrávim prácou v záhrade každý deň, som ako ostatní. No tým, že máme záhradu pri dome, je jednoduché vybehnúť von, niečo porobiť a zase oddychovať. Jeden deň do týždňa kosíme trávu, takže pred kosením prejdem záhradu, vytrhnem burinu, ktorá prerástla trvalky, zastrihnem niektoré živé ploty ak je to nutné a všetko hádžem na trávnik. No a posledné, čo dodá záhrade dojem upravenosti, je práve kosenie a popri tom kosačkou pozbieram všetok záhradný odpad, ktorý som tam nahádzal.

Je takáto záhrada náročná po finančnej stránke?

O finančnej náročnosti je tiež ťažké hovoriť. Keďže sa o záhradu staráme dvaja, logicky potrebujeme nejaké záhradné náradie, ktoré nám prácu uľahčí. Čo sa týka rastlín je ich tu veľa, ale nekupoval som ich naraz, je to zbierka za 12 rokov.

Robievam pravidelne takú vec, keď kúpim rastlinu a je možné ju rozdeliť na viac kusov, urobím tak. Takže mám hneď viac rastlín, ktoré však urobia viac parády na ďalší rok.

Mnohé rastliny si aj množím, vysievam, prípadne dostanem od známych či rodiny. Čo sa týka vody, máme v zemi zakopanú obrovskú nádrž, do ktorej zachytávame dažďovú vodu, ktorou následne polievame.

Skvelý tip: Majteľom sa páči staré drevo, ale na výrobu bylinkovej záhrady chceli niečo trvácnejšie. Podarilo sa im zohnať betonové dielce na plot v dekore starého dreva.

Pre túto záhradu sú charakteristické nadrozmerné terakotové kvetináče, ktoré sú takmer na každom kroku. Sú ručne vyrobené v Toskánsku.

Kde čerpáš inšpirácie a nápady do záhrady?

Mňa asi najviac inšpirovali záhrady “Villa Cimbrone” v Ravelle na amálfskom pobreží a záhrady “Villa d’Este” v Tivoli a dašie, ktoré sme navštívili v Taliansku.

Máte nejaké plány aj do budúcna?

Určite áno.

Už dávno sme prišli na to, že cesta je cieľ, takže aj záhradu budujeme postupne.

Nechceli sme urobiť záhradu naraz aj preto, že človeka ovplyvňuje milión vecí a je fajn vždy nájsť priestor na nové projekty.

Máš v záhrade nejaké špeciálne rastlinky?

Pre každého je špeciálna rastlina iná. Podľa mňa pre milovníkov mediteránskych záhrad stojí za zmienku pár rastlín, ktoré bez problémov prezimujú u nás a navodia stredomorskú atmosféru. Napríklad hruška vrbolistá a rakytník rešetliakový sa neskutočne podobajú na olivovník. Mať na záhrade citrónovník je sen mnohých ľudí a pritom nevedia, že jeden Poncirus trifoliata je plne mrazuodolný citrónovník v našich podmienkach. Na jar krásne kvitne, má plody veľkosti marhule, ktoré sa dajú vraj spracovať (neskúšal som, neviem potvrdiť) a keď opadne lístie, jeho zelené konáriky s tŕňmi sú veľmi dekoratívne.

Vo vašej záhrade som si všimla viacero studničiek a množstvo krhiel. Polievate teda ručne, alebo máte závlahový systém?

Len pred pár rokmi sme si dopriali závlahy trávnika. Tým, že máme záhradu vo svahu, je veľmi ťažké udržať trávu zelenú. Túto jar som do niektorých záhonov naťahal kvapkovú závlahu. Ako som už spomínal zachytávame zo všetkých striech dažďovú vodu. Je veľmi dobré je použiť pri výsadbe hydrogel. Má schopnosť na seba viazať vodu a v období sucha do pôdy uvoľňuje potrebné živiny a vlhkosť.

Máš miesto kam uskladnuješ kvetiny na zimu?

Keďže máme radi teplomilné rastliny, bolo potrebné postaviť zimnú záhradu. Ja zimujem aj niektoré letničky, takže tam máme dosť tesno v zime.

Ako najradšej tráviš čas v záhrade? Oddychom alebo aktívnou prácou?

Je to pol na pol. Tým, že prácu v záhrade nevnímame ako niečo za trest, užívame si ju, ale máme radi aj obyčajné ležanie v tráve. V lete radi grilujeme s rodinou a priateľmi a v zime naša svahovitá záhrada parádne poslúži na sánkovanie.

Vo vašej záhrade ma zaujali kvetináče, ktoré si vyrobil sám a to z odpadových rúr. Môžeš nám v krátkosti prezradiť ako na to?

Na výrobu kvetináča som použil korugovanú rúru, ale je v podstate jedno, čo použijete na základ. Poslúži napríklad aj starý hrniec, sud a podobne. Na odpadovú rúru som pripevnil drôtom polystyrén v miestach, kde som chcel vytvoriť objem. Potom som králičím pletivom obalil rúru s polystyrénom a vytvaroval som približný tvar. Rozrobil som si flexibilné lepidlo na konzistenciu modelovacej hliny a postupne som nanášal na králičie pletivo, ktoré veľmi dobre zachytilo maltu, aby nespadla. Jednotlivé vrstvy treba nechať preschnúť a vrstvíme až do finálnej podoby.

Ručne vyrobený črepník z odpadovej rúry.
Lukáš si vyrobil aj túto bustu.

Vyrábal si aj studničky na vodu, bolo to zložité?

Vyrobiť studničku je ľahšie ako kvetináč. Potrebujete len stĺpové alebo komínové tvárnice, stĺpikovú striešku a flexibilné lepidlo. No a majstra, ktorý vám zapojí vodu. Na základ v zemi postavíte stĺpik z tvárnic, tým, že je dutý, ľahko sa zapojí voda. Na koniec prilepíte striešku. Konečnú úpravu zvládne úplne každý. Flexibilné lepidlo sa rozrobí na konzistenciu hustej farby a starým štetcom sa nanášajú vrstvy na tvárnice (ako keby sa maľovalo). Jednotlivé vrstvy je potrebne nechať vyschnúť. To je všetko.

Studnička časom nadobudne opotrebovaný vzhľad.

Tešíte sa z úrody olív a citrónov. Ako sa o ne staráte?

V súčasnosti máme len jeden citrónovník. Takže o nejakej veľkej úrode sa nedá hovoriť, ale povedzme tak, že vodu s citrónom v lete robíme len z našich plodov. Čo sa týka olivovníkov, určite na rastlinách pestovaných v kvetináčoch nemožno očakávať veľkú úrodu. Ak ich dostatočne skoro vyberieme zo zimnej záhrady a opelí ich hmyz, tak zarodia, ale je to pár dekoratívnych olív. No potešia aj tie.

Popri chodníku máte vysadenné cyprusy?

V našej záhrade nič nie je také ako to vyzerá. Tým, že som chcel napodobniť taliansku záhradu, no žiadna rastlina nebola dostatočne mrazuodolná, hľadal som alternatívy.

Nájsť alternatívu najtypickejšiemu stromu Talianska – cyprusu – bolo najťažšie. Našiel som však borievku “Juniperus Blue Arrow”, ktorú popisovali ako štíhlo rastúcu odrodu. Bohužiaľ až časom som zistil, že snehu a vetru žiadny štíhly kultivar neodolá, a tak nám napadlo dať ku kmeňu tyč, aby strom držala pekne vzpriamený a priviazať ho odolným špagátom, ktorý sa časom stratí v poraste. Tým, že nechcem, aby prerástli moje možnosti starania sa o ne každoročne ich na jar orežem. Tam začína aj končí naša starostlivosť o ne.

Lukášovi a Jánovi dakujem za pozvanie. Som veľmi rada, že som ich očarujúcu záhradu videla naživo. Zároveň som spoznala šikovných, inšpiratívnych, a napriek tomu nesmierne skromných ľudí. Článok budem neskôr aktualizovať aj o video prehladku, ktorú sme v tejto úžasnej záhrade natočili. Nezabudnite sledovať môj youtube kanál TU, aby vám neušlo nové video.

Želám pekný deň!

Viki

Share This