Dnes by som sa s Vami rada podelila o veľmi milý rozhovor o našom domove, ktorý vyšiel na stránkach Dřevostavitel.cz, kde nájdete k článku aj bohatú fotogalériu. Nakuknite TU.

” Sledujú ju státisíce ľudí, ona sama však aktuálnym dizajnovým trendom nepodlieha. Namiesto drahého nábytku volí kúsky z bazáru a vo svojom 120-ročnom dome zámerne priznáva krivé steny. V rozhovore Viktória Holečko prezrádza, prečo sa nedávno zbavila vysokého stropu v obývačke, aký je skutočný rozdiel medzi instagramovou estetikou a bežným životom s deťmi a prečo sa oplatí hľadať krásu v nedokonalosti.”

Kde ste našli taký krásny 120-ročný dom?

Naša cesta k dnešnému domu sa začala kúpou úplne iného domu. Oslovila nás malá maďarská obec pod horou s tradičnou architektúrou, kde sme našli svoje prvé bývanie. Už vtedy sme tušili, že nebude naším konečným domovom. A pri jeho kúpe sme navyše ani netušili, že v deň, keď sme preberali kľúče, nám realitná maklérka ukáže náš vysnívaný dom. Len tak pre inšpiráciu, pretože vtedy vôbec nebol na predaj.

Ako ste nakoniec odkúpili váš dom?

Nasledujúci rok som počas každej prechádzky chodila okolo tohto domu. Bol opustený a zanedbaný, no stále ma niečím priťahoval. Potom som sa úplnou náhodou dozvedela, že je na predaj. Okamžite sme si dohodli obhliadku, hoci sme vtedy vôbec neboli v situácii, keď by sme si mohli dovoliť kúpiť ďalší dom. Mali sme však obrovské šťastie. Majiteľ nebol odkázaný na okamžitý predaj a keďže vedel, že dom sa dostane do dobrých rúk, dal nám rok na to, aby sme ho kúpili. A tak sa aj stalo. O rok neskôr sme sa sťahovali a spolu s nami putoval do nového domu aj všetok náš vidiecky nábytok a dekorácie z prvého bývania. V podstate sme tak len pokračovali v príbehu, ktorý sa začal v prvom dome.

Mali ste od začiatku jasnú predstavu, alebo sa štýl vyvíjal postupne?

Provensalský štýl domu bol daný od začiatku. Páčili sa mi odhalené kamenné steny kombinované s drevom a zámerne priznané nedokonalosti. Práve preto sme si zamilovali aj samotný dom. Doplnili sme náš nábytok, dekorácie a doplnky a postupne do seba všetko zapadlo ako puzzle. Postupom času sa však naša rodina rozrástla a začali sme zisťovať, čo potrebujeme zmeniť.

Do akých zmien ste sa pustili?

Začali sme stavbou kachľovej pece a tento rok sme sa pustili do ďalšej veľkej zmeny. Šesťmetrový otvorený strop v obývačke sme znížili a čoskoro pribudnú schody a podkrovné izby. Pri každej úprave máme jednu zásadu – nesmieme poškodiť charakter domu, ale naopak naň citlivo nadviazať.

Čo bolo pri zariaďovaní najťažšie?

Najťažšie bolo nájsť človeka, ktorému by sme na 100 % dôverovali a boli ochotní s ním ísť do takej výraznej prestavby obývačky. Roky sme ju plánovali a presne vedeli, čo chceme, ale dlho sme nemali človeka, ktorý by sa pre túto myšlienku nadchol rovnako ako my. Nakoniec nám osud jedného takého človeka priviedol do cesty. Hneď sme vedeli, že je to on, a rezervovali sme si ho dva roky vopred.

Čo vás pri tvorbe priestoru najviac inšpirovalo?

Keďže v našej rodine všetci milujeme prírodu, najväčšou inšpiráciou je práve ona – jej farby, materiály, štruktúry a najmä jej dokonale nedokonalá prirodzenosť. Náš domov sa postupne mení. Niekedy nás inšpiruje konkrétny kus nábytku, dekorácia alebo úplná maličkosť, ktorá sa k nám dostane a jednoducho do priestoru zapadne. Nesnažíme sa preto vytvoriť dokonalý interiér. Skôr nechávame domov prirodzene sa vyvíjať spolu s nami.

Čím sa váš interiér líši od ostatných?

Myslím, že je to práve zámerná nedokonalosť. Dnešné interiéry často stoja na dokonalých líniách, hladkých stenách a precíznom prevedení. V našom viac ako 120 rokov starom dome však nie je rovná ani dokonale hladká jediná stena. Nesnažili sme sa to skrývať ani napravovať. Práve vďaka tomu pôsobí celý priestor osobito.

Ako ľudia reagujú, keď k vám prídu prvýkrát?

Väčšinou veľmi pozitívne. Chvália interiér, zaujímajú sa o detaily a často sa pýtajú, či si môžu niečo odfotiť pre inšpiráciu. Zažili sme však aj návštevu, ktorá sa úplne vážne opýtala, kedy si konečne urobíme omietky. Nechápali, že to, čo vnímali ako nedokončené, je u nás zámer.

A čo návštevy prekvapí najviac?

Myslím, že ich najviac prekvapí trojmetrový kovaný digestor, nadrozmerná kachľová pec a obrovská vínna pivnica, ktorá sa tiahne pod celým domom a pokračuje až pod záhradu.

Ako veľmi sa realita líši od toho, čo ľudia vidia na sociálnych sieťach?

Moje sociálne siete sú pre mňa trochu únikom z reality. Tá býva pri deťoch, domácnosti, práci a všetkých ostatných povinnostiach často poriadne hektická. Sú dni, keď nestíham upratovať a doma to vyzerá ako po výbuchu. To, čo vidíte na sociálnych sieťach, je preto len malý výrez z nášho života, respektíve jeho krajšie, pokojnejšie a upratanejšie chvíle. Aj u nás sa však žije úplne bežne so všetkým, čo k životu s deťmi patrí.

Čo pri zariaďovaní domu trochu ľutujete?

Tehlové podlahy v obývacej a kuchynskej časti sú krásne, ale na údržbu je to niekedy hotová hrôza. Podlaha tu navyše bola už v čase, keď sme dom kúpili, a postupne sa jej prispôsobili aj dvere, kuchyňa a ďalší vstavaný nábytok. Jej výmena by preto vôbec nebola jednoduchá.

A čo bolo prekvapivo drahé alebo časovo náročné?

V obývačke sme si nechali postaviť 2,5-tonovú akumulačnú kachľovú pec. Pri nej sme boli na cenu aj časovú náročnosť pripravení. Naopak, pri znižovaní stropu nás príjemne prekvapila rýchlosť, akou sa podarilo postaviť základnú konštrukciu. Potom však prišli rôzne komplikácie a dokončenie izieb sa výrazne predĺžilo. S tým sa začal navyšovať aj rozpočet a stále ešte nemáme hotovo.

V našom dome sa však riadim heslom „z mála vykúzliť veľa“. Nenájdete u nás dizajnový nábytok ani doplnky za tisíce eur. Veľa vecí mám z druhej ruky alebo sú to úlovky z burzy. Niektoré som dostala od susedov či priateľov – oni už vedia, že skôr než niečo vyhodia, majú mi zavolať. Práve takéto originálne kúsky podľa mňa dodávajú interiéru charakter a príbeh.

Nemáte niekedy chuť všetko zjednodušiť a mať úplne obyčajný byt?

Práca na dome je nekonečný príbeh. Keď jednu vec dokončíte, pokazí sa niečo nové. O dom sa človek musí neustále starať a investovať doň. Nie je to len o káve v záhrade a pekných fotkách na Instagrame (poznámka redakcie: profil Viktórie Holečko nájdete tu). Život v byte som si však vyskúšala a veľmi rýchlo zistila, že to nie je pre mňa. Mám rada, že je okolo domu stále čo robiť, meniť, zveľaďovať a objavovať. Je to niekedy náročné, ale presne tento spôsob života mi vyhovuje.

Cítite tlak stále niečo doma meniť alebo vylepšovať?

Na začiatku áno. Keď som pred desiatimi rokmi prišla na Instagram, cítila som určitý tlak neustále niečo meniť a nakupovať, aby som mohla tvoriť nový obsah. Postupom času sa však môj pohľad výrazne zmenil. Dnes si aj päťkrát rozmyslím, či niečo naozaj potrebujem. Nemám potrebu každý rok meniť nábytok alebo kompletne prerábať interiér len kvôli trendom. Verím, že domov by mal prirodzene dozrievať a odrážať ľudí, ktorí v ňom žijú.

Aká je najčastejšia otázka, ktorú dostávate od sledujúcich?

Najčastejšie sa ma ľudia pýtajú na farbu okien a dverí, popínavé rastliny na dome a veľký záujem je aj o naše kachľové pece.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú mať originálny domov, ale boja sa vystúpiť z „bezpečnej“ estetiky?

S úsmevom by som povedala, nech si kúpia 120-ročný dom. Ten vás z bezpečnej estetiky dostane veľmi rýchlo. U nás je napríklad rozdiel medzi šírkou prednej a zadnej časti obývačky takmer 30 centimetrov. Myslím si však, že originálny domov nevzniká kopírovaním trendov. Vzniká postupne, keď sa obklopujeme vecami, ktoré máme radi a ktoré o nás niečo hovoria. Často práve malá nedokonalosť vytvorí to najväčšie čaro.

Redakcii Dřevostavitel.cz, ďakujem za príjemný rozhovor. 

Želám pekný deň.

Viki