Veľmi sa teším, že vám môžem opäť sprostredkovať zákulisie z natáčania najnovšieho videoklipu Kristíny Pelákovej k pesničke Snívam.
,,Pri tvorbe skladby ma inšpirovala kniha, pri čítaní ktorej som pocítila kopnutie múzy a začala som písať text. Hneď ako mal nejaký základ, vytvorila som k nemu melódiu. Napísala som ju už pár rokov dozadu a trvalo to 2-3 mesiace, kým sme ju dokončili. Pikoškou je, že tesne predtým, ako sme išli natáčať videoklip, Martin (pozn.red. Kavulič – hudobný producent) kompletne prearanžoval celý úvod pesničky a pridal do aranžmá aj nové atmosferické prvky, ktoré skladbu veľmi osviežili a dali jej nový aktuálny nádych a sound.“
Kristína
Pozrite si klip:
Samotné natáčanie trvalo tri dni, ale predchádzalo mu dlhodobé plánovanie a podrobné prípravy scenáru, vhodných lokalít, rekvizít a samozrejme aj hercov, ktorí mali predstavovať zaľúbený pár. Klip režíroval a produkoval môj manžel Michal Holečko.
,,S ALTWAY creative team-om sa mi spolupracovalo výborne! Musím povedať, že Michal je ten typ umelca a tvorcu, s ktorým je radosť na niečom pracovať. Veľmi si cením jeho tvorivý a profesionálny prístup, ktorý je ale zároveň ľudský. Pracuje s takým nadšením a zapálením, ktoré mne imponuje a tým pádom má moju dôveru.“
Pri preprodukcii sa tím nenudil, pretože bolo oslovených viac ako 50 dvojíc. Hlavný casting sa konal na Konzervatóriu Petra Dvorského v Košiciach. Veľa hercov si svoju účasť rozmyslelo, keď sa dozvedeli, že si budú musieť dať vo videoklipe aj krátky bozk a herečka sa bude musieť v jednej scéne objaviť aj v bikinách.
screenshot z videoklipu
Z prvého castingu postúpili do užšieho výberu štyri dvojice, ktoré svojím prejavom najviac oslovili Kristínu a režiséra. Tieto páry sa zúčastnili ďalších kamerových skúšok v teréne a následne si Kristína so svojím tímom vybrala finálnu dvojicu “rebelov” – NinuŠtafurikovú a MarekaKarabinoša.
Kristína hľadala hercov, ktorí dokážu zahrať rebelov uveriteľne. Nakoniec to dopadlo tak, že sa našli herci, ktorí sú skutoční rebeli. Zaujímavosťou je, že Nina a Marek sú bývalí partneri, no ponuka zahrať si v klipe Snívam ich natoľko zaujala, že boli ochotní oživiť vzájomnú chémiu.
,,Natáčanie prebiehalo veľmi prirodzene. Napriek tomu, že sme mali scenár, veľmi nás bavilo, že Michal nám dovolil prejaviť svoj názor a nikdy nespochybňoval naše nápady.”
Nina a Marek
Hlavný natáčací deň prebiehal v očarujúcom prostredí Villa Sandy resort, ktorá sa nachádza v srdci Košíc v Mestskom parku. Villa je secesnou stavbou z roku 1909, ale dlhé roky chátrala. V roku 2010 sa začala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá zachránila historické prvky, no zároveň stavbu oživila mnohými modernými a veľmi netradičnými architektonickými riešeniami.
Práve tieto zaujímavé až surreálne architektonické prvky boli tým, čo režisér od začiatku hľadal a pomohli mu lepšie vyobraziť snovú realitu v klipe.
,,Je to téma, s ktorou sa často stretávam, aj keď ju osobne neprežívam. Mnoho žien a mužov sníva o akomsi ideále pravej lásky. Dennodenne o nej snívajú a nosia ju vo svojich predstavách s nádejou, že sa tá pravá alebo ten pravý snáď objaví aj reálnom živote. A aj keď to zažíva človek v akomkoľvek veku, tak si myslím, že najviac snívajúcich je práve v tom teenage období, kde majú mladí fantáziu, túžby, predstavivosť bez limitov. Preto aj vo videoklipe hrajú príbeh práve mladí stredoškoláci.“
Kristína
screenshot z videoklipu
Preklopenie obrazu spolu s pohybom kamery vytvorilo zaujímavý efekt, ktorý prepája realitu so snívaním.
screenshot z videoklipu
,,V niektorých záberoch sa prelína mužský princíp so ženským, čo metaforicky ukazuje na dualitu vzťahu – ako sa vo vzťahu strieda dobré so zlým, vrcholy a pády. Všetky “dezorientačné” kamerové uhly majú zamotať hlavu rovnako ako čerstvá láska. Práve tieto úseky, ktoré v klipe trvajú len pár sekúnd, zabrali v strižni najviac času.”
Michal Holečko
screenshot z videoklipu
,,Touto skladbou som chcela vyjadriť, že je krásne snívať o niekom, koho by sme si priali spoznať, milovať, mať vedľa seba a zdieľať s ním svoj život.“
Kristína
Foto: Marián Kavulič
Vidiecku časť vrátane lokácií zabezpečovalo Múzeum medu vo Viszoly-i, ktoré ponúka okrem výrobkov z medu aj rôzne zaujimavé možnosti rekreácie.
screenshot z videoklipu
Zaujímavosťou je, že pri natáčaní scén so skútrom sa na dymenie použil včelársky dymák. Je to neštandardné riešenie, ale vďaka nemu sa dalo kontrolovať množstvo dymu v zábere na rozdiel od dymovnice, ktorá dymí až príliš.
Pôvodne sa mali mestské scény natáčať v Košiciach, ale režisér mal jasnú víziu veľkomesta, ktoré sa svojou rôznorodosťou – spojením historického s moderným – bude dokonale hodiť k pesničke. Voľba teda padla na Budapešť.
screenshot z videoklipu
,,Vďaka tomuto klipu sme videli veľmi veľa nových miest, boli sme prvýkrát v krásnych, čarovných maďarských dedinkách. Nehovoriac o tom, že sme videli Budapešť úplne inými očami ako normálni každodenní návštevníci. Zažili sme veľa adrenalínu a aspoň za seba (Nina) môžem povedať, že mnohokrát som sa musela prekonávať, ale potom tie zábery stáli za to!”
Nina a Marek
screenshot z videoklipu
Pikoškou je, že pri natáčaní scén v Budapešti mal filmárský tím policajný doprovod, ktorý pomáhal nastaviť mieru rebélie na únosnú hranicu. Zároveň im pomohol dostať sa na miesta, kam by sa neodvážili ísť, prípadne by sa tam vôbec nedostali.
screenshot z videoklipu
,,Pri produkcii klipu sme spoznali množstvo úžasných ľudí a vďaka dobrej atmosfére sa celý klip nesie v pohodovej a prirodzenej nálade. Ďakujeme za super skúsenosť a nezabudnuteľné zážitky.”
Nina a Marek
Foto: Marián Kavulič
O videoklipe sa objavili už aj články vo viacerých médiách:
V dnešnom článku by som vám chcela ukázať, ako si rýchlo a jednoducho vyrobiť ozdobné tekvičky z textilu. Všetko potrebné k ich výrobe nájdete určite doma, kedže takto môžete zrecyklovať kúsky látok či staré oblečenie. Myslím, že sú vkusným a trvácnym doplnkom do jesenného interiéru.
POTREBUJEME:
látku (napríklad staré tričko, sveter, nohavice atď., mne sa osvedčili úpletové látky)
duté vlákno– výplň do vankúšov (ako náhrada poslúžia aj dámske silonky či kúsky látok)
Ihlu a niť vo farbe látky
nožnice
okrúhly tanier alebo misku (na obkreslenie tvaru, ak máte veľký kus látky)
lepiacu pištoľ a náplne
vysušené stopky z tekvíc či cukiet (ako náhradu viete použiť konárik zo stromu)
POSTUP:
Postup je veľmi jednoduchý a môžete ho robiť dvoma spôsobmi. Prvý, ktorý sa dá pozrieť vo videu – je vhodnejší ak máte na výrobu tekvíc väčší kus látky. Druhý nájdete v nasledujúcom fotopostupe a ten je vhodnejší ak tvoríte z legín, dlhého trička, mikiny a pod.
Na výrobu žltých tekvíc som použila dcérine legíny (veľkosti 128), ktoré mali dva obrovské fľaky a už neboli nositeľné. Napriek tomu si našli využitie a ja som z nich vyrobila 4 tekvice :) . Legíny som rozstrihala na niekoľko častí, ktoré majú rôzne dĺžky, aby vznikli väčšie aj menšie tekvičky.
Zobrala som časť odstrihnutých nohavíc, ktoré som otočila na rubovú stranu. Ihlu a niťou vo farbe látky som približne 0,5 cm od okraja obšila látku predným stehom po celom obvode. Nakoniec som niť opatrne stiahla a prešila. Látku som pretočila na lícnu stranu a tým vznikol malý batôžtek.
Ten som naplnila dutým vláknom, ale ako výplňový materiál môžete zrecyklovať aj staré silonky, kúsky látok a pod. Látka, ktorú som použila, bola dosť elastická, preto som niektoré batôžky poriadne naplnila. Vzniklii tak tekvičky väčších rozmerov.
Po naplnení batôžka som opäť predným stehom obšila látku po celom obvode.
Nakoniec som niť stiahla a otvor prešila, aby tekvička dobre držala pokope.
Následne som si navliekla dlhšiu niť a ihlu som zapichla v mieste zošitia. Niť som povrchom potiahla smerom k druhému miestu zošitia. Tam som urobila niekoľko stehov, aby sa niť už neposunula a urobila v látke želaný predel.
Takto som pokračovala dovtedy, kým nevznikla pekne rozdelená tekvička.
Nakoniec som lepiacou pištoľou do stredu nalepila vysušenú stopku z tekvice.
Šitie nepatrí k mojim silným stránkam, no výroba týchto textilných tekvíc ma veľmi bavila a za hodinku som si ušila celú sadu. Kedže mám rada zmenu, tak mám doma už celkom slušnú zásobu látkových tekvíc v niekoľkých farbách. Aspoň vám môžem ukázať viac inšpirácií. :)
Dnes vás pozývam aspoň takto virtuálne na vianočnú návštevu do nášho vidieckeho domova.
Tento rok máme vyše dvojmetrový stromček s hustou 3D čečinou, ktorý vyzerá úplne ako živý. Nádherný bol aj neozdobený. Vyložili sme ho na stôl zo starej singerky, aby v interiéri lepšie vynikol a dcérka sa teší, že máme stromček až po strop. Pri zdobení som vsadila na množstvo svetielok a tradičné vianočné farby – červenú, zelenú a bielu.
Rozprávkovú atmosféru v obývačke dotvorili vysvietené girlandy na oknách aj na krbe. Prírodný vzhľad stromčeku a dekoráciám dodali konáriky plné červených bobuľovín spolu so šiškami. Tie som použila aj pri výzdobe stromčeka.
Po dlhšej dobe sme mali opäť visiaci adventný veniec, ktorý bol dominantnou dekoráciou na konferenčnom stolíku.
Na mojich sociálnych sieťach som zdieľala aj krátke video z tejto výzdoby. Môžete si ho pozrieť TU.
Príjemná vianočná atmosféra bola v obývačke aj počas dňa. Pridávam zopár fotiek :).
Sviatočný stôl som doladila k celkovej výzdobe. Výrazným doplnkom stolovania boli klubové taniere, zlaté príbory a spony na servítky. Spolu s červenou farbou a sviatočným krištáľom dotvorili slávnostnú atmosféru.
Príborník som už tradične ozdobila zeleňou. Tentokrát som vence oživila červenými stuhami a girlandu v hornej časti bobuľovinami.
Často ste sa ma pýtali na postup, ako si vyrobiť malý dekoračný stromček. Natočila som jednoduchý video postup. Pozrieť si ho môžete na mojom instagrame TU. :)
Veľmi sa teším, že nám v interiéri postupne pribúdajú izbové rastliny, ktorým sa u nás páči. Hlavne počas zimných mesiacov spríjemňujú a zútulňujú náš domov.
V zimnom období už tradične prichádza čas na môj koníček – kreslenie. Počas roka nemám naň veľmi čas, kedže za každým obrázkom sú hodiny a hodiny s farbičkami v ruke. O to viac si túto aktivitu užívam počas dlhých zimných večerov. Na nasledujúcich fotkách sú moje najnovšie obrázky.
Zatiaľ mám všetky obrázky uložené v šuflíku, ale verím, že raz niečo s nimi vymyslím. :)
Dnes by som vám rada ukázala kúsok zo zákulisia natáčania nového hudobného videoklipu pre Kristínu k pesničke “Tancuj“. Hlavnou myšlienkou videoklipu je prinášanie radosti do života iných ľudí prostredníctvom hudby a tanca.
Samotné natáčanie trvalo dva dni, avšak predchádzalo mu dlhodobé plánovanie a podrobné prípravy. O choreografiu tanečného klipu sa postarala známa tanečníčka Dominika Rošková. Kristína spoločne s tanečnicami nacvičovala niekoľko týždňov choreografiu, aby v klipe predviedli čo najlepší výkon.
Foto: Screenshot z BTS videa
Termín natáčania bol stanovený týždne dopredu, čo je pri exteriérových výrobách jeden z najväčších problémov. Tesne pred natáčaním sme zistili, že sa počas hlavného produkčného dňa má výrazne zhoršiť počasie. Celú výrobu sme museli operatívne presúvať. Zladiť všetkých účinkujúcich a celý tím ľudí, ktorý sa na natáčaní podieľa, nie je jednoduchá úloha, ale našťastie sa nám to podarilo. :)
Foto: Screenshot z videaFoto: Screenshot z videa
Natáčanie prebiehalo v maďarskej obci Hejce, kde sa nachádza krásny park pri kaštieli, ktorý je pre verejnosť uzavretý. Nám sa podarilo získať povolenie na natáčanie. Ďalšie scény sa točili vo výnimočnej súkromnej záhrade, ktorej vizuálny štýl perfektne ladil s parkom.
Foto: Marián Kavulič
Mojou úlohou bolo zháňanie rôznych rekvizít, doplnkov a finálne dekorovanie jednotlivých scén vo videoklipe.
Najväčším ozdobným prvkom v klipe je 2,2 m veniec. Ten sme navrhli a nechali vyzvárať na mieru. Vo floristickom ateliériGinka nazdobili základ venca a ja som ho podľa našich potrieb dozdobila. Kedže kvetinový materiál bol zapožičaný, všetky dekorácie sa museli pripravovať až v deň natáčania.
Foto: Marián Kavulič
Ďalším zaujímavým prvkom bola hojdačka vyrobená na mieru. Masívny kus dreva z červeného smreku manžel opracoval, prebrúsil a namoril. Hojdačku sme zavesili na obrovský gaštan v kaštieľnom parku. Bohato som ju dozdobila kvetinami a pri západe slnka vznikli čarovné zábery.
Foto: Marián Kavulič
Manžel mal na začiatku predstavu kvetinových tunelov a ja som sa snažila čo najlepšie zhmotniť jeho víziu. Posúďte sami, či sa mi to podarilo. :)
Foto: Screenshot z videa
Vence rôznych veľkostí sme využili aj pri hlavnej tanečnej scéne s veľkým kvetinovým oblúkom. Aby takýto záber vôbec mohol vzniknúť, museli chlapci vyrobiť na mieru špeciálnu výsuvnú, takmer dvojmetrovú koľajnicu, vďaka ktorej dokázala kamera prejsť cez kvetinový tunel.
Foto: Screenshot z BTS videaFoto: Screenshot z videa
Som poctená, že som sa mohla podieľať na realizácii tohto videoklipu a dokonca som mala možnosť zahrať si aj malú úlohu hneď v úvode klipu.
Foto: Marián Kavulič
V jednej zo scén si zahrala aj naša dcérka Hannah, kedže nám v deň natáčania vypadla detská herečka. Pre Hannah to nebol problém, lebo často účinkuje v našich krátkych filmoch, napríklad TU.
V dnešnom článku by som vám chcela ukázať ako si svojpomocne vytvoriť kamenný chodník, ktorý bude estetickým, no predovšetkým funkčným prvkom záhrady. So zveľaďovaním tej našej sme začali pred piatimi rokmi, keď sme ju celú bagrom rozryli a rozdelili na tri rovnaké časti.
Foto rok 2019 – začiatok prác v záhrade.
Vysiali sme trávnik, nasadili niekoľko stromov a postupne po malých krôčkoch pokračujeme v jej skrášľovaní. Tento záhradný projekt je prvým z mnohých, ktoré sú v pláne v nasledujúcich rokoch. Všetky malé či väčšie premeny našej záhrady budem zaznamenávať a postupne s vami zdieľať, aby ste sa mohli inšpirovať. :)
Chodník v záhrade mojich rodičov počas jarných mesiacov.
K vytvoreniu kamenného chodníka ma inšpirovali moji rodičia, ktorý si taký vytvorili vo svojej záhrade. Okolo kameňov majú nasadené stromčeky, kvety, kríky, skalničky a chodník je v každom ročnom období niečím iný, zaujímavý. Časom sa kvetiny rozrástli a v medzerách medzi kameňmi sa začal vytvárať mach. Chodník tak dostal jemne ošumelý vzhľad a prirodzene zapadol do záhrady, ako keby tu stál celé roky.
Chodník v záhrade mojich rodičov počas letných mesiacov.
Realizácii chodníka predchádzalo dôkladné plánovanie. Základom je premyslieť si jeho umiestnenie a aj tvar.
Na začiatku by ste sa mali prejsť po vašej záhrade a postupne si vizualizovať, kde a čo plánujete v čase postaviť – napríklad bránu, záhradný domček, jazierko atď. Na základe týchto informácií zistíte, kadiaľ budete potrebovať chodiť. V upršaných dňoch nie je nič príjemné kráčať po blate a potom si ho priniesť do domu či auta. :)
Horná časť záhrady pred výstavbou chodníka
Náš chodník bude začínať pri zadnom východe zo záhrady. Umiestnili sme ho pozdĺž plota, kde sa nám hodil najviac. V ďalších častiach máme už naplánovaný záhradný domček, studničku, vyvýšené záhony a miesto na spracovánie dreva. Tvar chodníka bude jemne nepravidelný a kľukatý, kedže dokonalé línie sa k nášmu viac ako 120 ročnému domu nehodia.
Začiatok prác – naznačenie tvaru chodníka
MATERIÁL A NÁRADIE K VÝSTAVBE CHODNÍKA:
Ploché kamene (pozor, aby ste si nevybrali klzký druh kameňa!)
Štrk s pieskom
Fólia proti prerastaniu buriny
Motyka
Krompáč
Drevené kladivo
Nožnice
Fúrik
Vodováha
Pracovné rukavice
Žijeme v kraji, kde je základným stavebným materiálom kameň – andezit. Všetky domy, pivnice či chodníky sú z neho a preto sme na výstavbu chodníka použili tento dostupný materiál. Kamene sme dostali od susedov. Neboli tvarovo dokonalé ani ploské, preto bola práca s nimi o niečo náročnejšia a zdĺhavejšia.
Ak idete materiál kúpiť, tak nepozerajte len na vzhľad kameňa, ale aj na jeho štruktúru. Kameň na chodník musí mať drsnejší povrch, aby bol počas daždivých a zimných mesiacov bezpečný. Predídete tak zraneniam a úrazom.
Prvým krokom pri realizácií bolo naznačenie smeru, kadiaľ približne bude chodník viesť a koľko schodov bude na jeho začiatku. Nie je to niečo pevne dané, počas prác to viete stále zmeniť, ale je dobré, ak si to pre predstavu vyznačíte. Postupným pridávaním kameňov sa vám chodník začne sám “ukazovať” a budete sa vedieť lepšie rozhodnúť, ako pokračovať ďalej. Terén okolo či pod chodníkom si vždy viete prispôsobiť. Je to kreatívny proces.
S realizáciou chodníka začíname prirodzene od hora smerom dole. Vzhľadom na terénny rozdiel v našej záhrade sme v tejto časti spravili štyri schody. Zdá sa to ako jednoduchá úloha, ale zabrala takmer jeden deň. :)
Nájsť v kope kameňov kusy, ktoré by spĺňali hneď niekoľko požiadaviek, bolo veľmi náročné a zdĺhavé. Kamene na schody museli mať podobnú výšku, dostatočne veľký a relatívne rovný povrch (aby sa naň dobre stúpalo aj ľudom s väčšou nohou) a jednu stranu rovne ukončenú, ktorá bude slúžiť ako čelná strana. Vždy sme vybrali niekoľko kameňov, ktoré sa nám pozdávali a skúšali sme ich rôzne variácie, kým sme našli vhodnú dvojicu. Kamene by mali do seba výškovo aj tvarovo zapadať.
Samozrejme, najjednoduchšie by bolo použiť jeden veľký kameň na jeden schod, ale museli sme pracovať s tým, čo sme mali k dispozícií. Kamene musíte umiestniť napevno, aby sa pri stúpaní nehýbali. Docielíme to tým, že každý kus podľa potreby podkopeme (podľa tvaru jeho dolnej časti), alebo naopak podsypeme štrkom. Stabilitu kameňov priebežne testujeme tým, že sa naň postavíme. Pred finálnym položením kameňov vždy na pôdu natiahneme fóliu proti prerastaniu buriny.
Skúšobné rozmiestnenie kameňov, pod ktoré ešte príde fólia.
Po vytvorení schodov sme pokračovali chodníkom. Rovnako ako pri tvorbe schodov sme si na miesto doniesli viacero kameňov, ktoré sme v rôznych variáciach ukladali, až kým sme z daného úseku nemali ten správny dojem.
Ak boli kamene príliš vysoké, tak sme podľa tvaru miesto pod ním podkopali. Naopak, ak bol kameň nízky, tak sme ho podsypali štrkom. Na fóliu už nesypeme zeminu, ale len piesok / štrk. V zemine sa nachádzajú korienky burín, tráv atď. Vždy sme sa snažili vyberať kamenne tak, aby sa zbytočne priliš nepodsypávali.
Ak sme kamene umiestnili na finálne miesto, tak sme to vždy skontrolovali s vodováhou v náväznosti na ďalšie kamene, aby boli v podobnej výške. Podľa potreby sme ho ešte poklepali kladivom – aby lepšie zapadol na miesto. Po finálnom vyskladaní sme medzery vysypali štrkom až na úroveň kameňov.
Pri nedokonalých kameňoch nemôžete očakávať dokonale rovnú plochu, ale najdôležitejšie je, aby sa po chodníku dobre kráčalo.
Na kraj chodníka môžete použiť aj menej rovné kamene.
Na konci dňa sme chodník vždy poliali vodou z hadice s rozptýleným nadstavcom, ako pri daždi (príliš silný prúd vody by vyplavil štrk). Robili sme to preto, aby sa piesok a štrk usadili aj do hlbších medzier medzi kameňmi. Ak štrk na povrchu klesne, tak ho opätovne dosypeme. Tento proces sa môže aj viackrát opakovať.
Najpríjemnejšou časťou bolo vysádzanie kvetín okolo chodníka. Vysadili sme množstvo sklaničiek, skalných ruží, rozchodnikov, hosty a trávy rôznych druhov.
Na konci chodníka nám vznikol prirodzený priestor na dalšie tri schody a na skalku. Terénny rozdiel sme dorovnali suchým múrikom, ktorý tvoria kamene poukladané na seba.
Chceli sme docieliť vzhľad ako keby tu chodník stál už celé roky. Preto sme do medzier medzi kameňmi vysadili skalničky a kamenné ruže rôzneho druhu. Nemusíte ich sadiť husto, keďže sa veľmi rýchlo rozrastú.
Možno sa pýtate, či chodník bez použitia betónu alebo iného spojovacieho materiálu vydrží – odpoveď je áno. Pôsobením počasia štrk vytvrdne a drží kamene po kope. Časom chytí chodník ošumelý vzhľad, pretože v medzierkach sa začne vytvárať mach. Napriek tomu, že sme pod chodník použili fóliu proti prerastaniu buriny, tak sa raz za čas stane, že v medzerách vyrastie aj nejaká tá burina. No nie je to nič kritické a ľahko ju vytiahnem.
Výhodou tohto chodníka je jednoduchá a rýchla realizácia. Dokážete si to urobiť sami aj keď ste nikdy nič podobné pred tým nerobili – ja som toho dôkazom. :) Zároveň v prípade potreby sa dá ľahko rozobrať celý alebo len jeho čast, ktorú by sme potrebovali zmeniť.
Z ľavej strany privedieme elektriku, nainštalujeme osvetlenie a nakoniec urobíme skalku.
Postupne budeme pokračovať vo vysádzaní kvetín z druhej strany chodníka. Najskôr však musíme do tejto časti záhrady natiahnuť elektriku, aby mohlo byť pozdĺž chodníka osvetlenie.
V budúcnosti bude na začiatku chodníka od cesty dokončený kamenný plot s masívnou drevenou bránkou. Predstavujem si niečo podobné ako na mojej ilustrácii nižšie. V našej záhrade chceme docieliť, aby bol každý kút niečím zaujímavý, inšpiratívny a aj fotogenický. Možno nepostupujeme tak rýchlo ako by som si niekedy želala, ale ako sa hovorí: “cesta je cieľ” a po malých krôčkoch skášľujeme náš kúsok zeme. Myslím, že tvorba záhrady je celoživotný proces a vlastne nikdy nebude hotová. Stále bude čo meniť a vylepšovať. :-)
Pri tomto záhradnom projekte som sa opäť naučila niečo nové, prekonala som samu seba a posunula svoje hranice. Ďakujem mojim rodičom, že mi s realizáciou chodníka pomohli.
Pred ôsmimi rokmi bola na tomto mieste len vysoka tráva, zopár stromov a žiadne kvetiny. Bola to moja prvá záhrada, kde som začala spoznávať rastliny, sadiť a objavila som v sebe dušu záhradkárky. Vlastne aj môj blog sa zrodil na tomto mieste. O tri roky neskôr sme sa však presťahovali “o dom ďalej” (takmer doslova) a táto chalúpka so záhradou dnes patrí mojim rodičom. Poďte sa pozrieť, ako sa prázdna záhrada vďaka ich šikovným rukám zmenila na príjemnú oázu oddychu.
PRED – rok 2015
“Vždy som túžila žiť v domčeku s malými okienkami, modrými dekoráciami a červenými muškátmi. Sen sa mi splnil až pred časom, na dôchodku, keď sme s manželom vymenili náš veľký dvojgeneračný dom za storočnú chalúpku na maďarskom vidieku.”
Mamka
Na pozemku sa nachádzajú dve stavby – tradičný gazdovský dom a malý hosťovský domček, ktorý je samostatnou bytovou jednotkou. V záhrade bolo pôvodne len zopár stromov a jeden prerastený krík. Na fotke “pred” z roku 2015 to síce nevidieť, ale v kríkoch pred domčekom sa schovávala hŕba stavebného odpadu. Po jeho odprataní sa terén vyrovnal a vzniklo miesto na záhradné sedenie. Prerastený ker sa prestrihaním vytvaroval na strom – je to kalina obyčajná. Na jar má nádherné veľké biele kvety, ktoré pripomínajú snehové gule.
Záhrada r. 2022
Pred domčekom vznikla aj malá skalka. Jej dominantou je okrasná slivka, ktorá je na jar obsypaná ružvými kvetmi a počas sezóny má červené lístie.
Záhrada r. 2022
Rodičia dom oživili náterom. Nevýrazná chalúpka sa zmenila na rozprávkovú za pomoci sýtej modrej farby. Tou namaľovali okolie okien, sokeľ, rínu, sud na vodu a ďalšie doplnky dokonca aj kvetináče.
Záhrada v pôvodnom stave – rok 2015. Marhuľa v strede záhrady po čase vyschla a musela sa zrezať.
Najobľúbenejšou časťou záhrady je kamenný chodníček. Vznikol na úzkom priestore medzi domom a domčekom. Bol vyrobený len za pomoci kameňov, štrku, piesku a fólie proti prerastaniu buriny. Nepoužíval sa žiaden iný spojovací materiál. V medzerách medzi kameňmi sa postupne začal vytvárať mach, vďaka ktorému chodník vyzerá ako by tu bol už celé roky. Pozdĺž neho sú vysadené kamenné ruže a rôzne skalničky. Rastú tam aj rôzne druhy floxu, ktoré na jar vytvoria kvitnúci koberec.
Záhrada r. 2022
Koncom leta zas pri chodníku kvitnú rudbekie. Mamka pestuje tento kvet na niekoľkých miestach v záhrade. Má ho veľmi rada, pretože je nenáročný, rýchlo sa rozrastá a dlho kvitne.
Kedže kvetín nie je nikdy dosť, tak mamka neustále uberá z trávnika a rozširuje okrasné skalky.
okrasný cesnak
tulipány
V záhrade sa nachádza zaujimavý strom – judáš, ktorý je obzvlášť výnimočný pre mňa a manžela. Na našej svadbe sme od hostí nechceli žiadne kytice. Namiesto nich sme gratulantov poprosili o rastliny, ktoré zasadíme v záhrade a budú nas tešiť dlhé roky. Moji rodičia nám darovali Judáša. Keď sme ho sadili, tak sme netušili, že sa budeme raz sťahovať.
strom judáš – na jar
Judáš kvitne skoro na jar. Je obsypaný drobnými kvetmi cyklámenovej farby. Po odkvitnutí strom nahodí listy v tvare srdca. Celú sezónu sú zelené a na jeseň sa prefarbia do nádherných odtieňov žltej a červenej farby. Mamka strom upravuje strihaním. Vznikola z neho zaujimavá skríša pre našu Hannah. Má v nej svoje malé záhradné posedenie aj so stolom.
judáš koncom leta
Szivi
srdcovka
láskavec
Ocko sa na dôchodku začal venovať tvorbe z dreva. Vyrába drevených škriatkov, vtáčie búdky, kvetináče či misky z kúskov dreva. Nevyrába ich na predaj, len ako milý darček pre rodinu a priateľov.
Týmto dreveným postavičkám sme dali meno Hundroš. :)
Týchto troch Hundrošov máme v našej záhrade.
Drevené kvetináče sú vyrobené z kúsku dreva, ktorý vyčistil od kôry a vydlabal stred. Celý kus dôkladne prebrúsil, ošetril proti škodcom a nalakoval priesvitným matným lakom. Z konárika napílil dva rovnaké kúsky dreva, ktoré slúžia ako nohy. Ošetril ich rovnakým spôsobom a nakoniec ich prišruboval ku kvetináču.
Na fotke môžete vidieť ozdobnú misu, ktorú vyrobil pre mňa. Priebežne v nej dekorácie obmieňam a využila som ju aj ako základ pre originálny adventný svietnik.
Vtáčia búdka z ockovej dielničky
K starému a ošarpanému múru sme vysadili brečtan. Za tie roky sa už rozrástol a múr pekne prekryl. Na tomto mieste už rástla moruša biela, ktorá bohato rodí každý rok. Pred plotom stále niečo kvitne. Najprv to sú primulky, tulipány a srdcovky, neskôr pivonky a hosty.
” V zimných mesiachoch, keď nemôžem robiť v záhrade, sa cítim nešťastná a chorá, no s príchodom jari všetky problémy končia. Keď vidím prvý šafrán a snežienky, tak mi poskočí srdce. Práca v záhrade ma upokojuje a lieči. “
Mamka
V pôvodnom stave – rok 2015
Chalúpka sa vykuruje kachľovou pecou a preto je poriadna zásoba suchého dreva nevyhnutná. Drevo je zároveň krásnou dekoráciou. Viac informácií o výhodach kachľových pecí si môžete prečítať v samostatnom článku: Kachľová pec ako funkčný a dizajnový prvok interiéru.
Kameň pred domom má tiež svoj príbeh. Vyzerá “len” ako dekorácia, ale jeho primárným učelom je ochrana domu pred prípadnou nehodou a nárazom. Dom nemá predzáhradku a stojí rovno na ulici. Niekoľko rokov pred tým, než sme ho kúpili, doň raz narazilo auto. Nechceli sme nič riskovať a tak manžel zabezpečil túto štýlovú bariéru. :-) Kameň slúži aj ako lavička, na ktorej pravidelne posedávame s babkou, kým sa Hannah na ulici bicykluje. Kameň skrášľujú samorasty a rôzne druhy skalničiek. Často si ho fotia turisti, ktorí prechádzajú okolo.
Moji rodičia sa celý život venujú záhradníčeniu a vložili do svojej záhrady vložili kus vlastného srdca. Mám to tu veľmi rada a vždy sa tu rada vraciam. Dúfam, že vás dnešný článok inšpiroval. ❤️
We use cookies on our website to give you the most relevant experience by remembering your preferences and repeat visits. By clicking “Accept”, you consent to the use of ALL the cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
Foto: Marián Kavulič
