V dnešnom článku vám ukážem, ako som zrenovovala túto nádhernú starožitnú skriňu, ktorú by väčšina ľudí vyhodila – alebo rovno spálila. Dlho som po podobnej túžila, no nedarilo sa mi ju zohnať. Až jedného dňa sa mi ju rozhodol podarovať sused. V tom čase mala nádhernú mentolovú farbu a jemne ošúchaný vzhľad – jednoducho bola dokonalá.
No malo to jedno veľké ALE. Skriňa bola napadnutá červotočom a ja som vedela, že bez dôkladnej renovácie si ju do domu jednoducho nemôžem priniesť.
Ako to pri podobných projektoch býva, okamžite som sa s poriadnym nasadením pustila do práce. Začala som odstraňovaním starého náteru, no prvotné nadšenie ma veľmi rýchlo prešlo. Práca bola náročnejšia, než som čakala, a tak napokon skriňa skončila v altánku, kde stála dlhé štyri roky.
Počas tohto obdobia sa náter začal pôsobením slnka a tepla postupne sám odlupovať, takže časť farby zišla bez môjho pričinenia.
A potom sa mi ozvali s ponukou spolupráce z Xfarby.sk . Vzala som to ako výzvu a zároveň ako znamenie, že konečne nastal čas dať skrini druhý život.
Pozrite si krátke video z renovácie:
Najdlhšou a najnáročnejšou časťou bolo kompletné odstránenie starého náteru. Ako som vyššie spomínala, časť náteru z väčších plôch sa sama olupala, ale tie najhoršie vyrezávané časti mi, samozrejme, ostali. S brúskami boli úplne neprístupné, brúsny kovový nadstavec na vŕtačke zase robil do dreva výrazné ryhy, a tak mi neostala iná možnosť ako manuálna práca.
A viete, čo bol najefektívnejší nástroj na odstránenie starých náterov? Úplne obyčajné nožnice. A keďže som mala aj malého pomocníka, práca nám išla od ruky. Trvalo to “len” niekoľko dlhých dní… :)
Následne som skriňu povysávala od hrubej špiny a prachu, dôkladne vydrhla jarovou vodou s kefou a nechala ju deň poriadne presušiť. Ďalším krokom bolo nanesenie dvoch náterov prípravku proti červotočom. Keďže ide o poriadnu chémiu, nikdy nezabudnite na ochranné prostriedky – rukavice a respirátor. Po uschnutí som vytmelila drobné nedokonalosti a po vytvrdnutí som tieto časti prebrúsila.
A konečne prišla na rad tá príjemná časť – maľovanie.Na vyrezávané a neprístupné časti som použila menšie štetce a na zvyšok valček, s ktorým bolo maľovanie doslova rýchlovkou.
A výsledok? Starý kus nábytku dostal druhú šancu a stal sa jedným z najkrajších kúskov v našom interiéri. Možno aj vo vašej pivnici alebo na povale čaká podobný poklad – stačí mu dať šancu a trochu starostlivosti.
Vitajte pri novej sérii, kde vám ukážem proces rekonštrukcie nášho domova. Znížime vysoký strop v obývačke a vytvoríme tak tri nové podkrovné izbičky. Naša rodina sa totiž postupne rozrástla a my potrebujeme viac miesta – namiesto toho, aby sme stavali prístavbu, efektívne využijeme priestor, ktorý už máme.
Od začiatku sme však mali jednu zásadu – nesmieme poškodiť charakter a vizuál domu, ale naopak, citlivo naň nadviazať a ďalej ho rozvíjať. Túto rekonštrukciu sme plánovali už niekoľko rokov, ale nemali sme majstra, ktorému by sme stopercentne dôverovali a boli ochotní s ním ísť do takej výraznej prestavby obývačky. Hľadali sme človeka, ktorý by sa pre túto rekonštrukciu nadchol rovnako ako my.
Po niekoľkých rokoch hľadania nám ho osud úplne nečakane priviedol do cesty – a potom trvalo ešte ďalšie dva roky, kým si na náš projekt našiel čas.
V našom okolí pracoval na mnohých prestížnych projektoch a vyberá si len tie, ktoré preňho predstavujú umeleckú a kreatívnu výzvu. O to viac sa tešíme na výsledok. Nemyslím tým len vznik podkrovných izieb, ale aj všetky nové zákutia, ktoré vzniknú, či policky, ozdobné prvky a dekorácie, ktoré nám vyrobí presne na mieru – všetky tie krásne detaily, ktoré budú takou čerešničkou na torte.
Ale to sme už trochu uleteli do ďalekej budúcnosti – vráťme sa naspäť do súčasnosti. :)
Vizuaalizácia podkrovných izieb pomocou AI
Aby sme mohli začať, všetko sa začalo zháňaním dreva. Manžel obehal niekoľko píl v okolí, aby nám zabezpečil kvalitné drevo. Doviezli k nám 10 kubických metrov, ktoré sme zložili na rovnej ploche pri dome, aby sa kvalitne dosušilo.
Začiatkom tohto leta sa začala poctivá remeselná práca. Dosky sa hobľovali, aby bol povrch hladký, hrany trámov sa zaobľovali a vykefovali, aby vynikla štruktúra dreva. Trámy sa napílili na presné dĺžky a na každom stĺpe sa podľa jeho umiestnenia vyrezal ozdobný detail. Trámy dostali presné zámky na koncoch, aby pri montáži zapadli presne na svoje miesto. Rovnako sa hobľovali a vykefovali aj 5 cm hrubé dosky na podlahu, ktoré budú zároveň aj podlahou v podkrovných izbách. Do týchto dosiek sa ešte narezali drážky, aby do seba pri montáži krásne zapadli. Celé tieto prípravné práce trvali niekoľko týždňov.
Posledným krokom pred začatím stavania konštrukcie bolo maľovanie. Predchádzalo mu niekoľko návštev rôznych predajní farieb a lakov, kým sme vybrali ten správny odtieň. Ten sme si doma vyskúšali a zistili sme, že to vôbec nie je to, čo chceme. Preto som sa vrátila do obchodu a dokúpila farbu rovnakej značky aj druhu, no v tmavšom odtieni – tie sme zmiešali v pomere 1:1, aby sme získali presne ten odtieň, aký sme chceli.
Výber pre strop bol jednoznačný – použila som bielu lazúru (nie ľadovo bielu, ale jemne teplejší odtieň), ktorá drevo jemne zosvetlila, no zachovala jeho prirodzenú štruktúru.
Drevo máme pripravené a v ďalšom diele vám ukážem, ako sa už stavia nosná konštrukcia – čo tomu predchádzalo a ako táto obývačka dostane úplne nový vzhľad!
Už dávnejšie som vám ukazovala premenu starého stojana na umývanie rúk. Keď som ho zachraňovala a dávala mu nový život, v hlave som už vtedy mala jednu predstavu – že z neho raz bude krásne malé pitko, ktoré bude slúžiť vtáčikom, včielkam a ďalšiemu drobnému hmyzu.
Lenže ako to už pri starých veciach býva, cesta k výsledku nebýva vždy úplne jednoduchá. Pôvodný lavor bol totiž značne prehrdzavený a voda z neho veľmi rýchlo odtekala. Na pitko preto nebol práve ideálny. A keďže som ho nechcela vyhodiť ani sa púšťať do náročnej opravy, dočasne som jeho nedostatok vyriešila po svojom – namiesto vody som doň nasadila kvety.
Nedávno som od susedov dostala ešte jeden starý lavor. A tento bol dokonca väčší, takže som hneď vedela, že z neho bude ideálne pítko pre vtáky a hmyz. Nanešťastie na sebe hrubú vrstvu zaschnutého vápna, ktoré sa dalo len ťažko vyčistiť. Rozhodla som sa preto, že namiesto boja s vápnom skúsim niečo úplne iné. Namiešala som cementovú zmes, namočila do nej staré handry a poukladala ich do lavora, navrch som ešte natiahla vrstvu cementu a nechala to poriadne vytvrdnúť.
Následne som vonkajšiu časť lavora očistila, umyla a natrela rovnakou farbou ako stojan. Nakoniec som pridala vodu, kúsok dreva, vtáčikov, vodné rastlinky – a z nepoužiteľného lavora sa stalo pitko pre vtáky a hmyz.
Pozrite si krátke video z realizácie:
Najväčšiu radosť však mám z toho, že výsledok nie je iba dekoratívny. Má aj svoj praktický význam.
Voda je v záhrade veľmi dôležitá a počas horúcich dní môže byť malý zdroj vody veľkou pomocou pre vtáky aj drobný hmyz. Preto som chcela, aby pitko nebolo iba pekné, ale aby bolo zároveň bezpečné a použiteľné.
Kúsok dreva vo vode pomáha vytvoriť miesto, kde sa môžu malé živočíchy zachytiť. Rastlinky zase dodávajú pitku prirodzenejší vzhľad a postupne sa z neho môže stať malý živý kútik, ktorý bude navštevovať stále viac záhradných hostí.
Veľmi sa teším, že vám môžem opäť sprostredkovať zákulisie z natáčania najnovšieho videoklipu Kristíny Pelákovej k pesničke Snívam.
,,Pri tvorbe skladby ma inšpirovala kniha, pri čítaní ktorej som pocítila kopnutie múzy a začala som písať text. Hneď ako mal nejaký základ, vytvorila som k nemu melódiu. Napísala som ju už pár rokov dozadu a trvalo to 2-3 mesiace, kým sme ju dokončili. Pikoškou je, že tesne predtým, ako sme išli natáčať videoklip, Martin (pozn.red. Kavulič – hudobný producent) kompletne prearanžoval celý úvod pesničky a pridal do aranžmá aj nové atmosferické prvky, ktoré skladbu veľmi osviežili a dali jej nový aktuálny nádych a sound.“
Kristína
Pozrite si klip:
Samotné natáčanie trvalo tri dni, ale predchádzalo mu dlhodobé plánovanie a podrobné prípravy scenáru, vhodných lokalít, rekvizít a samozrejme aj hercov, ktorí mali predstavovať zaľúbený pár. Klip režíroval a produkoval môj manžel Michal Holečko.
,,S ALTWAY creative team-om sa mi spolupracovalo výborne! Musím povedať, že Michal je ten typ umelca a tvorcu, s ktorým je radosť na niečom pracovať. Veľmi si cením jeho tvorivý a profesionálny prístup, ktorý je ale zároveň ľudský. Pracuje s takým nadšením a zapálením, ktoré mne imponuje a tým pádom má moju dôveru.“
Pri preprodukcii sa tím nenudil, pretože bolo oslovených viac ako 50 dvojíc. Hlavný casting sa konal na Konzervatóriu Petra Dvorského v Košiciach. Veľa hercov si svoju účasť rozmyslelo, keď sa dozvedeli, že si budú musieť dať vo videoklipe aj krátky bozk a herečka sa bude musieť v jednej scéne objaviť aj v bikinách.
screenshot z videoklipu
Z prvého castingu postúpili do užšieho výberu štyri dvojice, ktoré svojím prejavom najviac oslovili Kristínu a režiséra. Tieto páry sa zúčastnili ďalších kamerových skúšok v teréne a následne si Kristína so svojím tímom vybrala finálnu dvojicu “rebelov” – NinuŠtafurikovú a MarekaKarabinoša.
Kristína hľadala hercov, ktorí dokážu zahrať rebelov uveriteľne. Nakoniec to dopadlo tak, že sa našli herci, ktorí sú skutoční rebeli. Zaujímavosťou je, že Nina a Marek sú bývalí partneri, no ponuka zahrať si v klipe Snívam ich natoľko zaujala, že boli ochotní oživiť vzájomnú chémiu.
,,Natáčanie prebiehalo veľmi prirodzene. Napriek tomu, že sme mali scenár, veľmi nás bavilo, že Michal nám dovolil prejaviť svoj názor a nikdy nespochybňoval naše nápady.”
Nina a Marek
Hlavný natáčací deň prebiehal v očarujúcom prostredí Villa Sandy resort, ktorá sa nachádza v srdci Košíc v Mestskom parku. Villa je secesnou stavbou z roku 1909, ale dlhé roky chátrala. V roku 2010 sa začala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá zachránila historické prvky, no zároveň stavbu oživila mnohými modernými a veľmi netradičnými architektonickými riešeniami.
Práve tieto zaujímavé až surreálne architektonické prvky boli tým, čo režisér od začiatku hľadal a pomohli mu lepšie vyobraziť snovú realitu v klipe.
,,Je to téma, s ktorou sa často stretávam, aj keď ju osobne neprežívam. Mnoho žien a mužov sníva o akomsi ideále pravej lásky. Dennodenne o nej snívajú a nosia ju vo svojich predstavách s nádejou, že sa tá pravá alebo ten pravý snáď objaví aj reálnom živote. A aj keď to zažíva človek v akomkoľvek veku, tak si myslím, že najviac snívajúcich je práve v tom teenage období, kde majú mladí fantáziu, túžby, predstavivosť bez limitov. Preto aj vo videoklipe hrajú príbeh práve mladí stredoškoláci.“
Kristína
screenshot z videoklipu
Preklopenie obrazu spolu s pohybom kamery vytvorilo zaujímavý efekt, ktorý prepája realitu so snívaním.
screenshot z videoklipu
,,V niektorých záberoch sa prelína mužský princíp so ženským, čo metaforicky ukazuje na dualitu vzťahu – ako sa vo vzťahu strieda dobré so zlým, vrcholy a pády. Všetky “dezorientačné” kamerové uhly majú zamotať hlavu rovnako ako čerstvá láska. Práve tieto úseky, ktoré v klipe trvajú len pár sekúnd, zabrali v strižni najviac času.”
Michal Holečko
screenshot z videoklipu
,,Touto skladbou som chcela vyjadriť, že je krásne snívať o niekom, koho by sme si priali spoznať, milovať, mať vedľa seba a zdieľať s ním svoj život.“
Kristína
Foto: Marián Kavulič
Vidiecku časť vrátane lokácií zabezpečovalo Múzeum medu vo Viszoly-i, ktoré ponúka okrem výrobkov z medu aj rôzne zaujimavé možnosti rekreácie.
screenshot z videoklipu
Zaujímavosťou je, že pri natáčaní scén so skútrom sa na dymenie použil včelársky dymák. Je to neštandardné riešenie, ale vďaka nemu sa dalo kontrolovať množstvo dymu v zábere na rozdiel od dymovnice, ktorá dymí až príliš.
Pôvodne sa mali mestské scény natáčať v Košiciach, ale režisér mal jasnú víziu veľkomesta, ktoré sa svojou rôznorodosťou – spojením historického s moderným – bude dokonale hodiť k pesničke. Voľba teda padla na Budapešť.
screenshot z videoklipu
,,Vďaka tomuto klipu sme videli veľmi veľa nových miest, boli sme prvýkrát v krásnych, čarovných maďarských dedinkách. Nehovoriac o tom, že sme videli Budapešť úplne inými očami ako normálni každodenní návštevníci. Zažili sme veľa adrenalínu a aspoň za seba (Nina) môžem povedať, že mnohokrát som sa musela prekonávať, ale potom tie zábery stáli za to!”
Nina a Marek
screenshot z videoklipu
Pikoškou je, že pri natáčaní scén v Budapešti mal filmárský tím policajný doprovod, ktorý pomáhal nastaviť mieru rebélie na únosnú hranicu. Zároveň im pomohol dostať sa na miesta, kam by sa neodvážili ísť, prípadne by sa tam vôbec nedostali.
screenshot z videoklipu
,,Pri produkcii klipu sme spoznali množstvo úžasných ľudí a vďaka dobrej atmosfére sa celý klip nesie v pohodovej a prirodzenej nálade. Ďakujeme za super skúsenosť a nezabudnuteľné zážitky.”
Nina a Marek
Foto: Marián Kavulič
O videoklipe sa objavili už aj články vo viacerých médiách:
V dnešnom článku by som vám chcela ukázať, ako si rýchlo a jednoducho vyrobiť ozdobné tekvičky z textilu. Všetko potrebné k ich výrobe nájdete určite doma, kedže takto môžete zrecyklovať kúsky látok či staré oblečenie. Myslím, že sú vkusným a trvácnym doplnkom do jesenného interiéru.
POTREBUJEME:
látku (napríklad staré tričko, sveter, nohavice atď., mne sa osvedčili úpletové látky)
duté vlákno– výplň do vankúšov (ako náhrada poslúžia aj dámske silonky či kúsky látok)
Ihlu a niť vo farbe látky
nožnice
okrúhly tanier alebo misku (na obkreslenie tvaru, ak máte veľký kus látky)
lepiacu pištoľ a náplne
vysušené stopky z tekvíc či cukiet (ako náhradu viete použiť konárik zo stromu)
POSTUP:
Postup je veľmi jednoduchý a môžete ho robiť dvoma spôsobmi. Prvý, ktorý sa dá pozrieť vo videu – je vhodnejší ak máte na výrobu tekvíc väčší kus látky. Druhý nájdete v nasledujúcom fotopostupe a ten je vhodnejší ak tvoríte z legín, dlhého trička, mikiny a pod.
Na výrobu žltých tekvíc som použila dcérine legíny (veľkosti 128), ktoré mali dva obrovské fľaky a už neboli nositeľné. Napriek tomu si našli využitie a ja som z nich vyrobila 4 tekvice :) . Legíny som rozstrihala na niekoľko častí, ktoré majú rôzne dĺžky, aby vznikli väčšie aj menšie tekvičky.
Zobrala som časť odstrihnutých nohavíc, ktoré som otočila na rubovú stranu. Ihlu a niťou vo farbe látky som približne 0,5 cm od okraja obšila látku predným stehom po celom obvode. Nakoniec som niť opatrne stiahla a prešila. Látku som pretočila na lícnu stranu a tým vznikol malý batôžtek.
Ten som naplnila dutým vláknom, ale ako výplňový materiál môžete zrecyklovať aj staré silonky, kúsky látok a pod. Látka, ktorú som použila, bola dosť elastická, preto som niektoré batôžky poriadne naplnila. Vzniklii tak tekvičky väčších rozmerov.
Po naplnení batôžka som opäť predným stehom obšila látku po celom obvode.
Nakoniec som niť stiahla a otvor prešila, aby tekvička dobre držala pokope.
Následne som si navliekla dlhšiu niť a ihlu som zapichla v mieste zošitia. Niť som povrchom potiahla smerom k druhému miestu zošitia. Tam som urobila niekoľko stehov, aby sa niť už neposunula a urobila v látke želaný predel.
Takto som pokračovala dovtedy, kým nevznikla pekne rozdelená tekvička.
Nakoniec som lepiacou pištoľou do stredu nalepila vysušenú stopku z tekvice.
Šitie nepatrí k mojim silným stránkam, no výroba týchto textilných tekvíc ma veľmi bavila a za hodinku som si ušila celú sadu. Kedže mám rada zmenu, tak mám doma už celkom slušnú zásobu látkových tekvíc v niekoľkých farbách. Aspoň vám môžem ukázať viac inšpirácií. :)
Dnes vás pozývam aspoň takto virtuálne na vianočnú návštevu do nášho vidieckeho domova.
Tento rok máme vyše dvojmetrový stromček s hustou 3D čečinou, ktorý vyzerá úplne ako živý. Nádherný bol aj neozdobený. Vyložili sme ho na stôl zo starej singerky, aby v interiéri lepšie vynikol a dcérka sa teší, že máme stromček až po strop. Pri zdobení som vsadila na množstvo svetielok a tradičné vianočné farby – červenú, zelenú a bielu.
Rozprávkovú atmosféru v obývačke dotvorili vysvietené girlandy na oknách aj na krbe. Prírodný vzhľad stromčeku a dekoráciám dodali konáriky plné červených bobuľovín spolu so šiškami. Tie som použila aj pri výzdobe stromčeka.
Po dlhšej dobe sme mali opäť visiaci adventný veniec, ktorý bol dominantnou dekoráciou na konferenčnom stolíku.
Na mojich sociálnych sieťach som zdieľala aj krátke video z tejto výzdoby. Môžete si ho pozrieť TU.
Príjemná vianočná atmosféra bola v obývačke aj počas dňa. Pridávam zopár fotiek :).
Sviatočný stôl som doladila k celkovej výzdobe. Výrazným doplnkom stolovania boli klubové taniere, zlaté príbory a spony na servítky. Spolu s červenou farbou a sviatočným krištáľom dotvorili slávnostnú atmosféru.
Príborník som už tradične ozdobila zeleňou. Tentokrát som vence oživila červenými stuhami a girlandu v hornej časti bobuľovinami.
Často ste sa ma pýtali na postup, ako si vyrobiť malý dekoračný stromček. Natočila som jednoduchý video postup. Pozrieť si ho môžete na mojom instagrame TU. :)
Veľmi sa teším, že nám v interiéri postupne pribúdajú izbové rastliny, ktorým sa u nás páči. Hlavne počas zimných mesiacov spríjemňujú a zútulňujú náš domov.
V zimnom období už tradične prichádza čas na môj koníček – kreslenie. Počas roka nemám naň veľmi čas, kedže za každým obrázkom sú hodiny a hodiny s farbičkami v ruke. O to viac si túto aktivitu užívam počas dlhých zimných večerov. Na nasledujúcich fotkách sú moje najnovšie obrázky.
Zatiaľ mám všetky obrázky uložené v šuflíku, ale verím, že raz niečo s nimi vymyslím. :)
We use cookies on our website to give you the most relevant experience by remembering your preferences and repeat visits. By clicking “Accept”, you consent to the use of ALL the cookies.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these cookies, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may have an effect on your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
Foto: Marián Kavulič
