DIY – Kamenný chodník svojpomocne

DIY – Kamenný chodník svojpomocne

V dnešnom článku by som vám chcela ukázať ako si svojpomocne vytvoriť kamenný chodník, ktorý bude estetickým, no predovšetkým funkčným prvkom záhrady. So zveľaďovaním tej našej sme začali pred piatimi rokmi, keď sme ju celú bagrom rozryli a rozdelili na tri rovnaké časti.

Foto rok 2019 – začiatok prác v záhrade.

Vysiali sme trávnik, nasadili niekoľko stromov a postupne po malých krôčkoch pokračujeme v jej skrášľovaní. Tento záhradný projekt je prvým z mnohých, ktoré sú v pláne v nasledujúcich rokoch. Všetky malé či väčšie premeny našej záhrady budem zaznamenávať a postupne s vami zdieľať, aby ste sa mohli inšpirovať. :)

Chodník v záhrade mojich rodičov počas jarných mesiacov.

K vytvoreniu kamenného chodníka ma inšpirovali moji rodičia, ktorý si taký vytvorili vo svojej záhrade. Okolo kameňov majú nasadené stromčeky, kvety, kríky, skalničky a chodník je v každom ročnom období niečím iný, zaujímavý. Časom sa kvetiny rozrástli a v medzerách medzi kameňmi sa začal vytvárať mach. Chodník tak dostal jemne ošumelý vzhľad a prirodzene zapadol do záhrady, ako keby tu stál celé roky.

Chodník v záhrade mojich rodičov počas letných mesiacov.

Realizácii chodníka predchádzalo dôkladné plánovanie. Základom je premyslieť si jeho umiestnenie a aj tvar.

Na začiatku by ste sa mali prejsť po vašej záhrade a postupne si vizualizovať, kde a čo plánujete v čase postaviť – napríklad bránu, záhradný domček, jazierko atď. Na základe týchto informácií zistíte, kadiaľ budete potrebovať chodiť. V upršaných dňoch nie je nič príjemné kráčať po blate a potom si ho priniesť do domu či auta. :)

Horná časť záhrady pred výstavbou chodníka

Náš chodník bude začínať pri zadnom východe zo záhrady. Umiestnili sme ho pozdĺž plota, kde sa nám hodil najviac. V ďalších častiach máme už naplánovaný záhradný domček, studničku, vyvýšené záhony a miesto na spracovánie dreva. Tvar chodníka bude jemne nepravidelný a kľukatý, kedže dokonalé línie sa k nášmu viac ako 120 ročnému domu nehodia.

Začiatok prác – naznačenie tvaru chodníka

MATERIÁL A NÁRADIE K VÝSTAVBE CHODNÍKA:

  • Ploché kamene (pozor, aby ste si nevybrali klzký druh kameňa!)
  • Štrk s pieskom
  • Fólia proti prerastaniu buriny
  • Motyka
  • Krompáč
  • Drevené kladivo
  • Nožnice
  • Fúrik
  • Vodováha
  • Pracovné rukavice

Žijeme v kraji, kde je základným stavebným materiálom kameňandezit. Všetky domy, pivnice či chodníky sú z neho a preto sme na výstavbu chodníka použili tento dostupný materiál. Kamene sme dostali od susedov. Neboli tvarovo dokonalé ani ploské, preto bola práca s nimi o niečo náročnejšia a zdĺhavejšia.

Ak idete materiál kúpiť, tak nepozerajte len na vzhľad kameňa, ale aj na jeho štruktúru. Kameň na chodník musí mať drsnejší povrch, aby bol počas daždivých a zimných mesiacov bezpečný. Predídete tak zraneniam a úrazom.

Prvým krokom pri realizácií bolo naznačenie smeru, kadiaľ približne bude chodník viesť a koľko schodov bude na jeho začiatku. Nie je to niečo pevne dané, počas prác to viete stále zmeniť, ale je dobré, ak si to pre predstavu vyznačíte. Postupným pridávaním kameňov sa vám chodník začne sám “ukazovať” a budete sa vedieť lepšie rozhodnúť, ako pokračovať ďalej. Terén okolo či pod chodníkom si vždy viete prispôsobiť. Je to kreatívny proces.

S realizáciou chodníka začíname prirodzene od hora smerom dole. Vzhľadom na terénny rozdiel v našej záhrade sme v tejto časti spravili štyri schody. Zdá sa to ako jednoduchá úloha, ale zabrala takmer jeden deň. :)

Nájsť v kope kameňov kusy, ktoré by spĺňali hneď niekoľko požiadaviek, bolo veľmi náročné a zdĺhavé. Kamene na schody museli mať podobnú výšku, dostatočne veľký a relatívne rovný povrch (aby sa naň dobre stúpalo aj ľudom s väčšou nohou) a jednu stranu rovne ukončenú, ktorá bude slúžiť ako čelná strana. Vždy sme vybrali niekoľko kameňov, ktoré sa nám pozdávali a skúšali sme ich rôzne variácie, kým sme našli vhodnú dvojicu. Kamene by mali do seba výškovo aj tvarovo zapadať.

Samozrejme, najjednoduchšie by bolo použiť jeden veľký kameň na jeden schod, ale museli sme pracovať s tým, čo sme mali k dispozícií. Kamene musíte umiestniť napevno, aby sa pri stúpaní nehýbali. Docielíme to tým, že každý kus podľa potreby podkopeme (podľa tvaru jeho dolnej časti), alebo naopak podsypeme štrkom. Stabilitu kameňov priebežne testujeme tým, že sa naň postavíme. Pred finálnym položením kameňov vždy na pôdu natiahneme fóliu proti prerastaniu buriny.

Skúšobné rozmiestnenie kameňov, pod ktoré ešte príde fólia.

Po vytvorení schodov sme pokračovali chodníkom. Rovnako ako pri tvorbe schodov sme si na miesto doniesli viacero kameňov, ktoré sme v rôznych variáciach ukladali, až kým sme z daného úseku nemali ten správny dojem.

Ak boli kamene príliš vysoké, tak sme podľa tvaru miesto pod ním podkopali. Naopak, ak bol kameň nízky, tak sme ho podsypali štrkom. Na fóliu už nesypeme zeminu, ale len piesok / štrk. V zemine sa nachádzajú korienky burín, tráv atď. Vždy sme sa snažili vyberať kamenne tak, aby sa zbytočne priliš nepodsypávali.

Ak sme kamene umiestnili na finálne miesto, tak sme to vždy skontrolovali s vodováhou v náväznosti na ďalšie kamene, aby boli v podobnej výške. Podľa potreby sme ho ešte poklepali kladivom – aby lepšie zapadol na miesto. Po finálnom vyskladaní sme medzery vysypali štrkom až na úroveň kameňov.

Pri nedokonalých kameňoch nemôžete očakávať dokonale rovnú plochu, ale najdôležitejšie je, aby sa po chodníku dobre kráčalo.

Na kraj chodníka môžete použiť aj menej rovné kamene.

Na konci dňa sme chodník vždy poliali vodou z hadice s rozptýleným nadstavcom, ako pri daždi (príliš silný prúd vody by vyplavil štrk). Robili sme to preto, aby sa piesok a štrk usadili aj do hlbších medzier medzi kameňmi. Ak štrk na povrchu klesne, tak ho opätovne dosypeme. Tento proces sa môže aj viackrát opakovať.

Najpríjemnejšou časťou bolo vysádzanie kvetín okolo chodníka. Vysadili sme množstvo sklaničiek, skalných ruží, rozchodnikov, hosty a trávy rôznych druhov.

Na konci chodníka nám vznikol prirodzený priestor na dalšie tri schody a na skalku. Terénny rozdiel sme dorovnali suchým múrikom, ktorý tvoria kamene poukladané na seba.

Chceli sme docieliť vzhľad ako keby tu chodník stál už celé roky. Preto sme do medzier medzi kameňmi vysadili skalničky a kamenné ruže rôzneho druhu. Nemusíte ich sadiť husto, keďže sa veľmi rýchlo rozrastú.

Možno sa pýtate, či chodník bez použitia betónu alebo iného spojovacieho materiálu vydrží – odpoveď je áno. Pôsobením počasia štrk vytvrdne a drží kamene po kope. Časom chytí chodník ošumelý vzhľad, pretože v medzierkach sa začne vytvárať mach. Napriek tomu, že sme pod chodník použili fóliu proti prerastaniu buriny, tak sa raz za čas stane, že v medzerách vyrastie aj nejaká tá burina. No nie je to nič kritické a ľahko ju vytiahnem.

Výhodou tohto chodníka je jednoduchá a rýchla realizácia. Dokážete si to urobiť sami aj keď ste nikdy nič podobné pred tým nerobili – ja som toho dôkazom. :) Zároveň v prípade potreby sa dá ľahko rozobrať celý alebo len jeho čast, ktorú by sme potrebovali zmeniť.

Z ľavej strany privedieme elektriku, nainštalujeme osvetlenie a nakoniec urobíme skalku.

Postupne budeme pokračovať vo vysádzaní kvetín z druhej strany chodníka. Najskôr však musíme do tejto časti záhrady natiahnuť elektriku, aby mohlo byť pozdĺž chodníka osvetlenie.

V budúcnosti bude na začiatku chodníka od cesty dokončený kamenný plot s masívnou drevenou bránkou. Predstavujem si niečo podobné ako na mojej ilustrácii nižšie. V našej záhrade chceme docieliť, aby bol každý kút niečím zaujímavý, inšpiratívny a aj fotogenický. Možno nepostupujeme tak rýchlo ako by som si niekedy želala, ale ako sa hovorí: “cesta je cieľ” a po malých krôčkoch skášľujeme náš kúsok zeme. Myslím, že tvorba záhrady je celoživotný proces a vlastne nikdy nebude hotová. Stále bude čo meniť a vylepšovať. :-)

Pri tomto záhradnom projekte som sa opäť naučila niečo nové, prekonala som samu seba a posunula svoje hranice. Ďakujem mojim rodičom, že mi s realizáciou chodníka pomohli.

Pozrite si aj náš ďalší záhradný projekt: Miesto na záhradné sedenie pod oblúkom z ruží – 1. časť.

Dúfam, že vás dnešný článok inšpiroval. Želám krásny deň.

Viki

Ruže v našej záhrade po roku od vysadenia

Ruže v našej záhrade po roku od vysadenia

Minulú jar k nám dorazila zásielka ruží. Vtedy som len dúfala, že raz budem strihať do váz očarujúce kvety ako boli tie na obrázkoch v katalógu. Počas roka sa popínavé ruže poriadne rozrástli a postupne začali bohato kvitnúť. Teším sa z nich najmä v záhrade, ale počas daždivejších dní si kvety nastrihám aj do váz. :)

Zasielka ruží – máj 2022 – Našej Blacky učarovali piliny, v ktorých boli boli zabalené ruže. :-)

Zasielka ruží – máj 2022

Takto vyzeral záhradný oblúk na jar minulého roka. O tomto projekte sa dozviete viac tu: Miesto na záhradné sedenie pod oblúkom z ruží – 1. časť. A o výbere ruží tu: Zásielka popínavých ruží na záhradný obluk.

Jún 2023

Po roku od vysadenia kvetín sa naša záhrada poriadne zmenila. Postupne tu vzniká kvetinová “džungľa” o akej som snívala. Kto vie, možno už o rok bude prerastený celý oblúk. :)

Jún 2023

Počas týždňa som si spravila radosť kyticou. Je pre mňa vzácna, kedže je úplne prvá z ruží z našej záhradky. Nebolo ich síce veľa, ale s objemom kytice pomohli vetvičky orgovánu, listy z bazy, astier a drobné kvety z heuchery. Jednoducho to, čo som našla na dvore. Na aranžovanie poslúžila vysoká liatinová váza, vystlaná igelitom a naplnená mokrou floristickou hmotou, do ktorej som napichovala kvetiny a listy.

Niektoré ruže majú krátku stonku, preto ich strihám do “kvetinového kúpeľa”. Môže to byť ozdobná misa, lavór či stará zinková vaňa, ktorú naplnite vodou a po hladine necháte plávať kvety. Večer môžete na dotvorenie atmosféry pridať aj plavajúce sviečky.

Ruže som využila aj pri dekorovaní narodeninovej torty pre moju mamku k jej 70-tým narodeninám. Mamka miluje zahradničenie a kvetiny, preto som mala o zdobení torty jasnú predstavu. Chcela som aby bol korpus torty zelený a tak som vyskúšala netradičný recept so špenátom. Jeho príprava je oproti bežnej piškóte o niečo pracnejšia, ale stojí to za to.

Priznám sa, že som mala obavy, ako bude množstvo špenátu v torte chutiť. Ale spolu s mascarpone a šľahačkovou smotanou chutila fantasticky. Pridávam aj recept na machovú tortu TU.

Želám pekný deň.

Viki

Domov prevoňaný orgovánom

Domov prevoňaný orgovánom

Opäť tu máme obdobie očarujúceho a voňavého orgovánu. Tešíme sa z neho nie len v našej záhrade, ale aj na priestranstve pred domom, kde vytvára krásne kvitnúce popredie.

Tento pohľad sa mi páči ešte o niečo viac po tom, čo zimu neprežila jedna z dvoch tují, ktoré boli vysadené pred domom. Sadil ich ešte pôvodný majteľ domu a úprimne, nikdy sa mi na tomto mieste nepáčili, no bolo nám ich ľúto zrezať. Po tohtoročnej bohatej snehovej nádielke však ostal jeden zo stromov úplne zničený a musel isť preč. Nakoniec som rada, pretože v obývačke máme viac svetla a aj výhľad na dom sa otvoril.

V záhrade ešte chvíľu ostaneme. Chcela by som vám ukázať nové zákutie s hojdačkou. Tú máme už nejaký ten rok, ale presunula som ju pre zmenu do altánku. Stačilo pridať zopár doplkov, ako vankúše, koberček či kvety a hneď vzniklo príjemné miesto na relax.

Ako mini stolík poslúžili staré kufre. Tie pre mňa zachránila kamarátka od kontajnerov. Sú v horšom stave, preto skončili zatiaľ ako dekorácia v exteriéri. Neskôr sa možno pustím do ich renovácie. :)

V hobby markete som neodolala novým hortenziám. Zatiaľ ostavajú v črepníku, no neskôr ich presadím do záhonu. V záhrade mám už osem kusov, ale každá je úplne iná. Vďaka meniacej sa kyslosti pôdy kvitnú každý rok v inom odtieni farieb. Napríklad modré kvetiny sa prefarbili na fialové. Minulý rok som ich začala hnojiť prípravkom na modré hortenzie a som zvedavá či im pomôže. Hortenzie patria k mojim obľubeným kvetinám. Kvitnú od júna až do októbra. Niektoré kvety použijem do vencov a tie ďalšie zdobia náš interiér počas celého roka.

Na záver, ešte pridávam zopár záberov z obývačky, ktorú prevoňal orgován.

Na mojom instagrame nájdete aj krátke video TU.

Želám krásny deň ♥.

Viki

Jarný pozdrav z nášho domova

Jarný pozdrav z nášho domova

S príchodom teplejších a slnečných dní ožila aj moja chuť tvoriť, fotiť a dekorovať. V dnešnom článku vám sprostredkujem kúsok z nášho jarného domova. Verím, že nájdete zopár inšpirácií. :-)

Z potravín som priniesla košík čerstvých surovín, z ktorých som pripravila chutné raňajky pre celú rodinu.

Na raňajkové muffiny potrebujete len šunku, špenát a vajíčka. Všetky suroviny v tomto poradí navrstvíme do silikonových formičiek. Pečieme v rúke na 180 stupňoch cca 15 – 17 minút. Sledujeme si ich podľa bielka – ak je upečené, tak sú hotové. Muffiny nakoniec dozdobíme petržlenovou vňaťkou. Podávame s chrumkavým chlebíkom a čerstvou zelenou.

Na konferenčný stolík som vyrobila jednoduchú jarnú dekoráciu. Sklenenú misu som vystlala machom, naplnila zeminou a vysadila jarnými kvetinami – tulipánmi, hyacintmi a primulkou. Celý postup nájdete TU.

Tohto roku ostali všetky veľkonočné vajíčka a zajace v krabiciach na povale. Na výzdobu poslúžili čerstvé kvetiny, slepačie vajíčka a vankúše so zajačou potlačou, ku ktorým som dokúpila hrnčeky s rovnakým motívom.

Zákutie s lavičkou dozdobil veniec z pivoniek, ktorý môže byť Váš, stačí napísať správu. :)

Na vchodových dverách visí veniec, ktorý som vyrobila z umelých tulipánov a brečtanu. Celý videopostup nájdete TU.

Ako zaujimavý črepník na cibuľoviny mi poslúžila stará forma na pečenie.

Od mamky som dostala nádielku ďalších kvetín – čemericu, snežienky, sirôtky, krokus a iris.

Medzičasom som stihla aj prvý väčší nákupe v záhradníctve. Chystáme nový vyvýšený záhon plný trvaliek. Verím, že príjemne oživí priestor vedľa domu. Viac fotiek už čoskoro. :)

Mimochodom v aprílovom čísle magazínu Moja chalupa nájdete množstvo zaujimavých článkov, nápadov a inšpirácií. Medzi nimi aj ten môj s postupom na výrobu hniezda. Video nájdete v samostatnom článku: DIY – hniezdo z prútia.

Želám krásne jarné dni.

Viki

Viki na návšteve – záhrada u rodičov

Viki na návšteve – záhrada u rodičov

Pred ôsmimi rokmi bola na tomto mieste len vysoka tráva, zopár stromov a žiadne kvetiny. Bola to moja prvá záhrada, kde som začala spoznávať rastliny, sadiť a objavila som v sebe dušu záhradkárky. Vlastne aj môj blog sa zrodil na tomto mieste. O tri roky neskôr sme sa však presťahovali “o dom ďalej” (takmer doslova) a táto chalúpka so záhradou dnes patrí mojim rodičom. Poďte sa pozrieť, ako sa prázdna záhrada vďaka ich šikovným rukám zmenila na príjemnú oázu oddychu.

PRED – rok 2015

“Vždy som túžila žiť v domčeku s malými okienkami, modrými dekoráciami a červenými muškátmi. Sen sa mi splnil až pred časom, na dôchodku, keď sme s manželom vymenili náš veľký dvojgeneračný dom za storočnú chalúpku na maďarskom vidieku.”

Mamka

Na pozemku sa nachádzajú dve stavby – tradičný gazdovský dom a malý hosťovský domček, ktorý je samostatnou bytovou jednotkou. V záhrade bolo pôvodne len zopár stromov a jeden prerastený krík. Na fotke “pred” z roku 2015 to síce nevidieť, ale v kríkoch pred domčekom sa schovávala hŕba stavebného odpadu. Po jeho odprataní sa terén vyrovnal a vzniklo miesto na záhradné sedenie. Prerastený ker sa prestrihaním vytvaroval na strom – je to kalina obyčajná. Na jar má nádherné veľké biele kvety, ktoré pripomínajú snehové gule.

Záhrada r. 2022

Pred domčekom vznikla aj malá skalka. Jej dominantou je okrasná slivka, ktorá je na jar obsypaná ružvými kvetmi a počas sezóny má červené lístie.

Záhrada r. 2022

Rodičia dom oživili náterom. Nevýrazná chalúpka sa zmenila na rozprávkovú za pomoci sýtej modrej farby. Tou namaľovali okolie okien, sokeľ, rínu, sud na vodu a ďalšie doplnky dokonca aj kvetináče.

Záhrada v pôvodnom stave – rok 2015. Marhuľa v strede záhrady po čase vyschla a musela sa zrezať.

Najobľúbenejšou časťou záhrady je kamenný chodníček. Vznikol na úzkom priestore medzi domom a domčekom. Bol vyrobený len za pomoci kameňov, štrku, piesku a fólie proti prerastaniu buriny. Nepoužíval sa žiaden iný spojovací materiál. V medzerách medzi kameňmi sa postupne začal vytvárať mach, vďaka ktorému chodník vyzerá ako by tu bol už celé roky. Pozdĺž neho sú vysadené kamenné ruže a rôzne skalničky. Rastú tam aj rôzne druhy floxu, ktoré na jar vytvoria kvitnúci koberec.

Záhrada r. 2022

Koncom leta zas pri chodníku kvitnú rudbekie. Mamka pestuje tento kvet na niekoľkých miestach v záhrade. Má ho veľmi rada, pretože je nenáročný, rýchlo sa rozrastá a dlho kvitne.

Kedže kvetín nie je nikdy dosť, tak mamka neustále uberá z trávnika a rozširuje okrasné skalky.

okrasný cesnak
tulipány

V záhrade sa nachádza zaujimavý strom – judáš, ktorý je obzvlášť výnimočný pre mňa a manžela. Na našej svadbe sme od hostí nechceli žiadne kytice. Namiesto nich sme gratulantov poprosili o rastliny, ktoré zasadíme v záhrade a budú nas tešiť dlhé roky. Moji rodičia nám darovali Judáša. Keď sme ho sadili, tak sme netušili, že sa budeme raz sťahovať.

strom judáš – na jar

Judáš kvitne skoro na jar. Je obsypaný drobnými kvetmi cyklámenovej farby. Po odkvitnutí strom nahodí listy v tvare srdca. Celú sezónu sú zelené a na jeseň sa prefarbia do nádherných odtieňov žltej a červenej farby. Mamka strom upravuje strihaním. Vznikola z neho zaujimavá skríša pre našu Hannah. Má v nej svoje malé záhradné posedenie aj so stolom.

judáš koncom leta
Szivi
srdcovka
láskavec

Ocko sa na dôchodku začal venovať tvorbe z dreva. Vyrába drevených škriatkov, vtáčie búdky, kvetináče či misky z kúskov dreva. Nevyrába ich na predaj, len ako milý darček pre rodinu a priateľov.

Týmto dreveným postavičkám sme dali meno Hundroš. :)

Týchto troch Hundrošov máme v našej záhrade.

Drevené kvetináče sú vyrobené z kúsku dreva, ktorý vyčistil od kôry a vydlabal stred. Celý kus dôkladne prebrúsil, ošetril proti škodcom a nalakoval priesvitným matným lakom. Z konárika napílil dva rovnaké kúsky dreva, ktoré slúžia ako nohy. Ošetril ich rovnakým spôsobom a nakoniec ich prišruboval ku kvetináču.

Na fotke môžete vidieť ozdobnú misu, ktorú vyrobil pre mňa. Priebežne v nej dekorácie obmieňam a využila som ju aj ako základ pre originálny adventný svietnik.

Vtáčia búdka z ockovej dielničky

K starému a ošarpanému múru sme vysadili brečtan. Za tie roky sa už rozrástol a múr pekne prekryl. Na tomto mieste už rástla moruša biela, ktorá bohato rodí každý rok. Pred plotom stále niečo kvitne. Najprv to sú primulky, tulipány a srdcovky, neskôr pivonky a hosty.

” V zimných mesiachoch, keď nemôžem robiť v záhrade, sa cítim nešťastná a chorá, no s príchodom jari všetky problémy končia. Keď vidím prvý šafrán a snežienky, tak mi poskočí srdce. Práca v záhrade ma upokojuje a lieči. “

Mamka
V pôvodnom stave – rok 2015

Chalúpka sa vykuruje kachľovou pecou a preto je poriadna zásoba suchého dreva nevyhnutná. Drevo je zároveň krásnou dekoráciou. Viac informácií o výhodach kachľových pecí si môžete prečítať v samostatnom článku: Kachľová pec ako funkčný a dizajnový prvok interiéru.

Kameň pred domom má tiež svoj príbeh. Vyzerá “len” ako dekorácia, ale jeho primárným učelom je ochrana domu pred prípadnou nehodou a nárazom. Dom nemá predzáhradku a stojí rovno na ulici. Niekoľko rokov pred tým, než sme ho kúpili, doň raz narazilo auto. Nechceli sme nič riskovať a tak manžel zabezpečil túto štýlovú bariéru. :-) Kameň slúži aj ako lavička, na ktorej pravidelne posedávame s babkou, kým sa Hannah na ulici bicykluje. Kameň skrášľujú samorasty a rôzne druhy skalničiek. Často si ho fotia turisti, ktorí prechádzajú okolo.

Moji rodičia sa celý život venujú záhradníčeniu a vložili do svojej záhrady vložili kus vlastného srdca. Mám to tu veľmi rada a vždy sa tu rada vraciam. Dúfam, že vás dnešný článok inšpiroval. ❤️

Pozrite si ďalší zo sekcie Viki na návšteve – Vila LuJano.

Želám pekný deň.

Viki

Kachľová pec ako funkčný a dizajnový prvok interiéru

Kachľová pec ako funkčný a dizajnový prvok interiéru

Za čias našich prastarých a starých rodičov nechýbala kachľová pec v žiadnej domácnosti, kde ju každý deň využívali nielen na kúrenie, ale aj na varenie, pečenie či sušenie. Takýto spôsob vykurovania má množstvo výhod a preto sme sa pre výstavbu pece rozhodli aj my.

Bolo to potom, čo sme si už zopár rokov v našom dome odžili a zhodnotili sme, čo bude pre naše bývanie najlepšie. Doteraz sme celý dom vykurovali krbom s výmennikom, kedže rozvody radiátorov sú v celom dome. Vzhľadom na veľkosť domu a výšku stropu v obývačke sa nám táto možnosť ukázala ako veľmi neekonomická.

Teplo z krbu ohreje vodu v radiátoroch, ale značné množstvo tepla uniká von komínom a nejedná sa o efektívne vykurovanie. Ak na oheň neprikladáte, tak voda vychladne a teplota v interiéri začne postupne klesať. Zároveň tento spôsob kúrenia je vzhľadom na výmenník plne odkazáný na elektrickú energiu. Pri dlhších výpadkoch elektriny (napr. spôsobenými zlým počasím) je krb nepoužiteľný, ak nemáte záložný zdroj energie. Preto sme zvážili všetky možnosti a rozhodli sme pre výstavbu kachľovej pece.

V krátkosti pridávam výhody a aj nevýhody kachľových pecí:

Výhody:

  • nie je odkázaná na elektrickú energiu (ak v nej nemáte zabudovaný výmenik na vodu)
  • maximálne využitie tepla, kedže môžeme v nej zároveň kúriť, piecť a na vrchu sušiť ovocie, bylinky, huby, zeleninu či prírodniny
  • má dlhý interval prikladania na oheň – do pece stačí prikladať drevo každých 12 až 24 hodín, pričom teplo sa uvoľňuje postupne počas celej doby
  • vynášanie popola raz za jeden až dva týždne
  • dlhá životnosť – pri správnom používaní vydrží desiatky rokov a jej životnosť sa dá ešte predĺžiť rozobratím, vyčistením a znovupostavením
  • funkčný a zároveň dizajnový prvok interiéru – každý kus je originál prispôsobený potrebám interiéru (veľkosť, tvar) a preferenciám zákazníka ( farba či kombinácia farieb, reliéf kachlíc, dizajn dvierok a ďalších doplnkov.)

Nevýhody:

  • vysoké počiatočné náklady, ktoré sa počítajú v tisíckach eur
  • veľká hmotnosť – môžete ich postaviť len na mieste s dostatočnou nosnosťou podkladu
  • dlhšie zahrievanie – ak založite oheň vo vychladnutej peci trvá pár hodín, kým sa poriadne nahreje a začne vyžarovať teplo do miestnosti.

Samotnej realizácii predchádzalo niekoľko mesiacov plánovania, komunikácie s kachliarom a zháňania materiálu. Len na kachlice sme čakali takmer pol roka. Každý kus je totiž ručne vyrobený originál z Takács kerámia. Na výber máte obrovské množstvo farieb aj vzorov kachlíc, ale aj dvierok, kovaní a dalších doplnkov. Môžete si vyskladať jedinečný kúsok, ktorý sa presne hodí do vášho interiéru.

My sme vsadili na jednoduchosť. Na našu pec bolo použitých 318 kachlíc v maslovej a čokoládovo hnedej farbe. Okrem toho manžel zabezpečoval ďalší stavebný materiál – komínové a šamotové tehly, piesok, špeciálnu hlinu a škridle. Nebolo toho málo, kedže máme postavenú takmer dva a pol tonovú akumulačnú pec. Svojou veľkosťou patrí k tým nadrozmerným. U nás sa jednalo o špeciálny projekt vzhľadom na veľký, otvorený interiér.

Na výstavbu pece sme si zavolali majstrov z Maďarska, ktorí v našej rodine postavili už niekoľko pecí. Hlavný majster sa venuje tomuto remeslu už takmer 60 rokov a postavil už tisícky kachľových peci. Sme poctení, že takýto skúsený majster súhlasil, že nám postaví jeden z posledných kachľovcov vo svojej kariére.

Výstavba pece až po finalizáciu (čistenie a špárovanie) trvala šesť dní, kedy páni majstri neúnavne pracovali od skorého rána až do večera. Každá kachlica prešla úpravou, kedže sa jedná o ručne vyrobené originály. Najprv museli každú z nich osekať od nadbytočného materiálu a neskôr ich individuálne prispôsobiť na konkrátne miesto. Denne pribudli na peci maximálne dva rady, kedže náročnejšie úseky sa museli nechať aspoň počas noci preschnúť.

Na mojich sociálnych sieťach ste sa ma pýtali, či ideme rušiť krb. Nie, krb ostáva tam, kde je. Stále bude slúžiť na vykurovanie poschodia, kde máme dve izby. Stavba kachľovej pece vedľa krbu je ďalším z mnohých netradičných riešení v našom dome. :-)

Tento článok uverejňujem až s odstupom niekoľkých mesiacov, kedže sme chceli pec odskúšať počas vykurovacej sezóny. Ako sa teda žije s kachľovou pecou?

S vykurovaním sme začali počas chladnejšej jesene, kedy neboli mínusové teploty. Oheň sme v nej robili raz za 24 hodín a v interiéri sa udržala počas celej doby veľmi príjemná teplota. Nakoľko žijeme v 120 ročnom kamennom dome, ktorý nie je tak dobre izolovaný ako moderné domy, sme s príchodom mrazov museli začať kúriť každých 12 hodín. No napriek tomu sme oproti kúreniu krbom ušetrili obrovké množstvo dreva.

Ten istý objem dreva, čo nám v krbe s výmeníkom urobí teplo na 2-3 hodiny v dvoch izbách na poschodí znamená v kachľovci stabilné teplo počas 12 hodín na celom prízemí. Kachľovec vykuruje obývačku, jedáleň s päťmetrovým stropom, kuchyňu a ešte aj celú chodbu, čo je oproti izbám 5x viac objemu vzduchu. Pec uvoľňuje teplo postupne a príjemným sálavým teplom nevyhrieva len vzduch, ale aj steny a objekty v interiéri. Jedná sa o jednu z najzdravších foriem vykurovania.

Okrem toho teplo z pece využívame ešte aj na sušenie. V minulosti som sa o to pokúšala, na radiátore ale vždy mi vzhľadom na nerovnomernú teplotu prírodniny začali plesnivieť. Na peci je teplota stabilná, takže môžem bez obáv sušiť pomaranče, jabĺčka, banány, huby, bylinky, zeleninu na domácu vegetu alebo vlhké prírodniny, ktoré potrebujem ku kreatívnej tvorbe. Okrem toho je veľmi príjemné si sadnúť počas dňa na stolček pri peci a vyhrievať si kríže.

Veríme, že nám bude dobre slúžiť dlhé desaťročia. :)

Viki