… odkedy som priviedla na svet našu úžasnú Hannah. Nebudem Vám hovoriť klišé žvásty o tom, že to boli najkrajšie štyri mesiace v mojom živote. Nie, neboli ! Bolo to to najťažšie obdobie, aké som kedy zažila ! Bezsenné obdobie plné bolesti, plaču a neskutočne náročných dni….
Za túto krátku dobu sme stihli už dvakrát navštíviť pohotovosť. Raz nás navyše hospitalizovali v nemocnici. Neplakala len Hannah, ale aj zúfalá, vyčerpaná a nevyspatá mama. Tri mesiace sme si zvykali jedna na druhú a hľadali spôsob, ako fungovať.
Bábätko si v prvých mesiacoch života ” zvyká na život vonku “. Všetko čo sa mu nepáči, dáva najavo hlasným plačom. Môže mu byť teplo, zima. Môže byť hladné, smädné. Všetko sa Vám to snaží povedať, ale vy tomu plaču nerozumiete a neustále hľadáte dôvody, prečo. Ako mnohé bábätká aj naša Hanny trpela kolikami. Boli to stavy, kedy neplakala, ale doslova “revala” aj niekoľko hodín v jednom kuse. Jej drobné telíčko sužovali strašné kŕče a bojovala s prdíkmi. Našťastie sme postupne vychytali finty, ako s kolikou zabojovať. Keď toto pekelné obdobie skončilo, začal nový druh plaču, vystrájania a odmietania stravy. Nakoniec sa zistilo, že napriek obrovským, naliatým prsiam nemám dostatok mlieka. Hanny nám celú dobu plakala od hladu…
Všetci zbehlí rodičia, s ktorými som sa rozprávala o našom trápení, ma ubezpečovali, že najhoršie sú prvé tri mesiace. Vraj treba dočkať a bude lepšie. Ani som už nedúfala, že to bude pravda. Ale predstavte si, je to pravda! Konečne už máme “návod na použitie ” nášho bábätka. Už tušíme, kedy našu Hanny čo trápi a ako jej pomôcť. Máme zabehnutý, funkčný režim. Konečne ! :-) Nášmu zabehnutému režimu predchádzala dlhá cesta objavovania, skúšania a zisťovania…
Detské koliky
Hlavným problémom, o ktorom sme vedeli, boli spomínané detské koliky. Slovné spojenie nám dovtedy ako prvo-rodičom neznáme. Tento problém môže súvisieť aj s kojením. Strava matky vplýva na mlieko a dieťa môže mať z neho kŕče. Dva mesiace som skoro nič nejedla. Stále len pár odskúšaných jedál či potravín dookola. Ak som skúsila zjesť niečo nové, tak o pár hodín Hanny spustila neskutočný plač. Už ma naozaj hnevali všetci premúdrelí ľudia, ktorí sa mi snažili “radiť” čo všetko nemám jesť. Ale nikto nepovedal čo jesť môžem. Vlastne mi neostalo jedlo, ktoré by som mohla jesť. Všade sa píše o pestrej vyváženej strave dojčiacej matky, ale realita vyzerá úplne ináč… Za celú dobu som stretla len jednu mamičku, ktorá mi povedala, že konzumuje naozaj všetko a malej nič nie je. Všetky ostatné maminy – spolutrpiteľky v hlade boli rovnako zúfale ako ja. S kolikami sme však napriek tomu celkom úspešne zabojovali. Pomohli nám rady od skúsenejších rodičov ale aj pediatrov.
Foto: Dva a pol mesiaca nám Hanny plákala cez deň aj v noci …
- Kvapky proti vetrom. Mnohí z rodičov, ale aj lekárov nám odporúčali užívanie kvapiek. Každý inú značku, kedže každému bábätku pomohlo niečo iné. Postupne sme preto vyskúšali všetky. Od Imfacolu, cez Espumisan až sme zostali pri Sab simplex-e. Hanny sme ich dávali tri mesiace. Neskôr už neboli potrebné.
- Bicyklovanie / cvičenie. Základom je hýbať nožičkami hore a dole na striedačku, ako pri bicyklovaní (asi 10-15 krát) a potom spolu nožičky jemne pritlačiť k brušku. Boli sme prekvapení, ako Hanny prestala revať. Sústredila sa a spolupracovala. S touto metódou prišiel manžel. Neviem kde ju vyhrabal, ale bola veľmi účinná. Keby som to nevidela v praxi, tak asi ani neuverím. Dieťa sa kvalitne vyprdkalo, malo spokojné bruško a prestalo revať.
- Rektálna rúrka. Je poslednou možnosťou, ktorú môžete skúsiť, ak vyššie spomenuté veci nepomôžu. Povedala by som, že táto pomôcka patrí do povinnej výbavy každého bábätka. Je to jednoduchá plastová rúrka za pár centov z lekárne. Jej užší koniec (namazaný mastičkou!) strčíte bábätku opatrne do zadočka. Jej zavedením sa bábätku uľaví, kedže mu pomôže dostať von prdíky. Budete veľmi prekvapený koľko vzduchu sa v tom malom telíčku nachádza. Dobrá rada vždy si pri tejto činnosti urobte “bezpečnostnú bariéru”, kedže zo zadočka môže vystreliť aj niečo iné, ako len vzduch :-D . Viem o čom hovorím. Mnohí ľudia jej používanie odsudzujú ako niečo zlé, drastické. Vraj sa môže podráždiť konečník a bábo si zvykne kakať len s ňou a podobne. Tieto názory ja nebudem absolútne riešiť. Je na každom rodičovi ako sa zariadi. Zo začiatku som sa samozrejme používania rektálnej rúrky veľmi bála. A však keď som v praxi videla, že dieťaťu sa uľaví a prestane sa zvíjať v kŕčoch a bolesti nebolo naozaj čo riešiť.
- Šatkovanie. Počas prvých dvoch mesiacov Hanny vôbec nechcela byť v kočíku, preto sme začali šatkovať. Po krátkom čase sme zistili, že šatka je na kolikové stavy top pomôcka! Keď sme boli v koncoch Hanny som jednoducho naviazala na seba a takmer ihneď sa utíšila. Pomohla jej prítomnosť maminy, ale aj vertikálna poloha, v ktorej môžu črievka lepšie pracovať. Viac o šatkovaní nájdete v samostatnom článku Šatkovanie je super.
(NE)kojenie a spánkový režim
Po zvládnutí kolík sme narazili na ďalšie zásadné problémy – kŕmenie nášho dieťaťa a jeho prehodený spánkový režim. V našom prípade oba problémy spolu úzko súviseli a jedno v podstate pomohlo vyriešiť druhé …
Veď všade sa hovorí o tom, že bábätka väčšinu dňa prespia. Preto mi to prišlo normálne a správne nechať dieťa spať vždy tak dlho ako chcelo. Hannah naozaj počas dňa veľa času prespala. “Odmena” za to však prišla večer, kedy spať vôbec nechcela. Mala úplne prehodený deň s nocou. Bola hore každú pol hodinu až hodinu. Vrchol všetkého boli štyri dni a noci po sebe, kedy som takmer vôbec nespala. Bola som úplne na pokraji psychických aj fyzických síl. Bledá ako vápno, modré kruhy pod očami, oči červené od plaču a tupý, neprítomný výraz v tvári. V rukách som mala debilníček a v ňom zoznam otázok na lekárku, ktoré sme doma s manželom spísali. Naozaj som nebola v stave aby som si tie otázky zapamätala :-D.
Úplne zúfalá som teda s Hanny dobehla k našej pediatričke. Veľmi ochotne si ma vypočula a zodpovedala mi všetky moje otázky. Na základe popisu našich problémov, malého hmotnostného prírastku a ukážky vystrájania Hanny pri kojení nám lekárka odporučila prikrmovanie umelým mliekom. Vraj všetko nasvedčuje tomu, že je Hanny hladná. Utekala som teda do lekárne kúpiť umelé mlieko. Doma som rýchlo vysterilizovala fľašku, uvarila mlieko a malá na posedenie stiahla 90 ml. Kedže som potrebovala vedieť, koľko Hanny vypije tak som si začala mlieko odsávať. Napriek tomu, že som mala obrovské prsia tak som mala veľmi málo mlieka. Musela som si niekoľkokrát mlieko odsať, kým som mala pre Hanny jednu dávku. Postupne však mlieko stále ubúdalo a ubúdalo. Denne som zabila neúspešným odsávaním aj niekoľko hodín kým Hanny spala. Prsia ma z odsávania neskutočne boleli, opäť som bola zúfala. Asi po dvoch náročných týždňoch takéhoto fungovania som po porade s manželom, pediatričkou a mojim okolím kojiť prestala. A Hanny začala byť plne kŕmená umelým mliekom.
Spolu s prechodom na umelú stravu sme Hanny nastavila režim, ktorý sme pri kojení nemali. Vždy keď bola zlá tak som jej strčila prsník a dúfala, že to pomôže. Nemala som pod kontrolou kedy jedla a už vôbec nie koľko. Zrejme aj preto sa budila v noci každú chvíľu. Bola hladná. S umelým mliekom som ju cez deň kŕmila každé dve hodiny. Vždy všetko zjedla a bez vystrájania. Krásne začala priberať. Náš deň sa cyklicky opakoval – Nakŕmiť, hodinku dieťa zabaviť a hodinku nechať pospať. Nedodržiavali sme to úplne striktne na minúty. Len orientačne. Lekárka mi povedala, že keď mi nechce v noci spať tak ju mám jednoducho cez deň budiť. Dovtedy som si myslela, že spánok bábätka je posvätný, a preto niekedy spávala aj celé poobedie. A logicky preto v noci spať nechcela. Preto som začala Hanny aj cez deň budiť. A od 17 tej do 19 tej hodiny držať hore. Aby bola večer unavená. Za tie dve hodiny som ju intenzívne zabávala, aby mala podnety a nerevala.
Foto zľava: Usg, prvá fotka po príchode z pôrodnice (48 cm a ani nie tri kilá). Vtedy som sa ju bála sama obliekať a aj chytať bez perinky. Pri poslednom vážení a meraní mala 5kg a 64 cm :) … je neuveriteľné ako dieťa rýchlo rastie!
Kombinácia plného, spokojného bruška a únavy nám takmer okamžite priniesla výsledky. Prvú noc naša 9 týždňová slečna prespala 8 hodín vkuse! Dovtedy to bolo niečo nepredstaviteľné. Od vtedy spíme takmer každú noc. Len s jedným kŕmením. Spolu s tým ako Hannah rastie sa menia aj jej potreby. Postupne náš režim znova a znova prispôsobujeme. Napríklad keď odmietala jesť každé dve hodiny, tak sme začali kŕmiť väčším množstvom mliečka každé tri hodiny. Pomer spánku a “zábavy” sa však postupne mení. Už je hore dve hodiny a spí len hodinku. Už v treťom mesiaci na dieťati vidieť, že je čulejšie a zaujíma sa o svet okolo. Hrkálky, vibračné kresielko a samozrejme naše grimasy ju dostatočne unavia a zas ide spinkať…
Nechcem to zakríknuť, ale konečne si môžem materstvo užívať. Konečne môžem povedať, že ráno je najkrajšie vtedy, keď vyberiem to malé klbko z postieľky a ono ma obdaruje obrovitánskym úsmevom. Aké je rozkošné, keď smiechom (dokonca niekedy až rehotom) reaguje na naše trápne grimasy a pazvuky, ktorými ju zabávame! Momentálne (ak nepapá alebo nespí) sa takmer celý deň usmieva alebo si len tak džavoce. Rada objavuje svet naokolo a samozrejme chce všetko “ochutnať”.
Konečne som naozaj šťastná mama. Deň už pre mňa nie je nekonečný. Ubehne ako voda a ja som šťastná za každú chvíľku, kedy môžem moju Hanny poriadne vybozkávať a vystískať. Po troch náročných mesiacoch konečne začínam mať pocit, že to všetko tehotenské, pôrodné a popôrodné utrpenie stálo zato :-) .
Milé budúce maminy, želám Vám, aby ste mali veľa síl a energie zvládnuť prvé tri mesiace, a aby dopadli čo najlepšie. V najťažších chvíľach si spomeňte na to, že nie ste samé, ktoré sa trápia. Nie ste zlé mamy, pretože niekedy neviete utíšiť svoje dieťa. Nie ste zlé mamy, keď si spolu s ním poplačete. Nie ste zlé mamy, keď bábätko niekomu aspoň na chvíľu “hodíte na krk”. Ste len normálne ľudské bytosti, ktoré sa musia naučiť žiť svoj nový život. Niekedy naozaj potrebujete v záujme seba, dieťaťa a samozrejme aj jeho otca vypnúť, a ukradnúť si chvíľku len a len pre seba.
” Materstvo je naozaj drina. Je to najnáročnejšie ale zároveň najdôležitejšie povolanie, ktoré som kedy vykonávala … “
Žiaľ, všeobecne sú tehotenstvo a materská “dovolenka” z pohľadu spoločnosti veľmi podceňované. Skláňam sa pred všetkými zbehlými maminkami, ktoré zvládajú zladiť dieťa, domácnosť, čas pre seba a prípadne ešte aj prácu. Ste pre mňa superhrdinky! Ja sa jednou z vás ešte stále len učím byť :-) …
Foto: Moja mamka a Hanny – prvý mesiac a štvrtý mesiac. Moje dve najobľúbenejšie fotky.
p.s. ešte stále upravujem článok o pôrode. Kedže som ho písala plná nespracovaných popôrodných emócii len tak do mobilu, tak vyžaduje značné úpravy ku ktorým sa neviem dokopať … ale raz bude.
Zatiaľ si môžete pozrieť článok Krst a detská izba pre Hannah alebo Album pre Hannah.
Pozdravujeme – Hanny & Mamka
