Už dávno pred tým, než som bola zasnúbená, som vedela, že túžim mať krásnu handmade svadbu v úchvatnom prostredí. Inšpirovala ma najmä Wiegerova vila pri Bratislave – dýchajúca históriou, vintage štýlom, zasadená v krásnom prostredí. Keďže sme sa ja a môj manžel narodili na východe, kde žijeme a máme celú rodinu, tak svadba v tejto vile bola nereálna….
Úprimne, veľmi som sa bála, že ak príde reálne na svadbu, budem sa musieť uspokojiť so socialistickým kultúrnym domom alebo nejakou reštauráciou v meste. Nechápte ma zle, každý si vyberá to, čo sa mu páči, a ak sa niekomu páči luxusná reštaurácia, hotel alebo kultúrny dom, je to jeho voľba a ja proti tomu nič nemám. My sme však milovníci prírody a budov, ktoré dýchajú históriou a vintage štýlom. Hľadali sme miesto s „dušou“. Preto sme mali predstavu o tom čo hľadáme úplne jasnú, len sme nevedeli kde nás to čaká…
A potom sme ju našli, a to sme nepátrali dlho a ani ďaleko. Bolo to nečakané stretnutie v našej Maďarskej dedinke, kde už viac ako rok žijeme. Zamilovali sme si to tu a celé toto miesto má pre nás špeciálny význam. Paradoxne o tejto budove sme netušili, keďže nie je z cesty viditeľná. Medzi rečou ju spomenula susedka a pomohla nám kontaktovať správcu budovy. Dohodli sme si stretnutie a išli sme sa pozrieť.
Foto: Január 2016 – výhľad z vežičky.
Foto: Január 2016 – krásne okolie budovy a ja – celá nadšená :)
Boli sme nadchnutí – nie len budovou, ale aj jej rozľahlou záhradou s jazierkom, lavičkami a preliezačkami. A to napriek tomu, že sme k istým veciam mali výhrady, keďže budova bola roky nepoužívaná. Správca nám však prisľúbil, že k našej spokojnosti v rámci možností budovu do svadby zveľadí (vyprace, vymaľuje steny, kúpi obrusy a zabezpečí rovnaké poháre a taniere… ). Pofotili sme si na mobil aktuálny stav a s radosťou sme to ukázali našim rodinám (čakali sme rovnaké nadšenie ako bolo to naše :-) ), samozrejme dodali sme aj komentár o tom, čo všetko správca budovy ešte urobí.
Foto mobil: január 2016 – vstupná chodba – naživo bola ešte špinavšia a zapratanejšia ako na tejto fotke. Keby som bola vtedy vedela, že vznikne tento článok, tak by som to bola pofotila ešte dôkladnejšie :-D .
A tu prišlo sklamanie. Naše rodiny, naše nadšenie až tak nezdieľali, keďže videli ooobrovský kus práce, ktorý budova potrebuje a v správcu nemali takú dôveru ako my. Hovorili, že budova je schátralá, špinavá, a že sa nemôžeme spoliehať na to, že za pol roka ju dá správca dokopy. Dodali taktiež, že svadba celá vo vlastnej réžii je príliš náročná, a že lepšie bude ísť niekde do reštaurácie, kde všetko prichystajú, navaria, upracú a my len zaplatíme a odídeme. Tak nás skoro odhovorili… Za týždeň som kontaktovala niekoľko rôznych reštaurácii a penziónov aby nám zaslali cenové ponuky. Svojho sna sme sa nevzdali, ale zvážili sme možnosti, ktoré nám navrhli starší a skúsenejší. Avšak boli sme zas na začiatku.
Foto mobil: január 2016 – hlavná sála
Pátranie po svadobnej sále rozbehli samozrejme aj svadobní rodičia a každý dával nejaký tip, kde by to malo byť. Tiež boli akční a chodili na vlastnú päsť zisťovať cenové ponuky do rôznych podnikov v meste, aj po dedinách. Ospevovali ako tam a hentam majú krásne prerobené a čisté .
Foto mobil: január 2016 – hlavná sála , keď sa na túto fotku pozerám teraz, tak to naozaj vyzeralo dosť zle :-D
Foto mobil: január 2016 – hlavná sála
Mne medzi tým chodili spätné emaily od reštaurácií a penziónov. Sklamalo ma v nich hneď niekoľko vecí. Najväčším prekvapením bolo, keď mi napísali, že nemajú kapacitu pre 35- 40 ľudí + miesto na parket. Prišlo mi naozaj smiešne, že naša mini svadba je až tak veľká, že sa nepomestíme hneď do niekoľkých reštaurácii a penziónov. Nehovoriac o niekoľkostranových cenových ponukách, kde boli rozpísané najrôznejšie poplatky a príplatky. Už nie len za sálu, vlastný alkohol či koláče, ale aj za stoly, stoličky, personál atď… Takže po prirátaní všetkých poplatkov sa nám úplne prekrútili oči a povedali sme si – nie ďakujeme, nenecháme sa zdierať .
Foto mobil: január 2016 – hlavná sála pohľad z druhej strany. Pardon za blbú kvalitu fotiek.
Rezervovali sme si teda svoju vysnenú budovu a asi ako jediní sme boli z toho nadšení. Odvtedy nám všetci (napriek nesúhlasu) začali veeeeľmi pomáhať so všetkým, čo bolo treba. Boli naozaj akční :-) . Samozrejme popri tom mali ešte stále pripomienky. Ako sa po svadbe priznali, tak hostí pripravovali na to, že to bude skromná svadba v starej budove, proste, že to bude celé hrozné , aj keď to až takto priamo nepovedali :-D . My sme ešte stále mali vieru, že to dopadne dobre :-).
Samozrejme týždeň pred svadbou bol hrozný, všetko sa dolaďovalo, nervozita vrcholila a ja som dúfala, že to bude top. Miestami ma chytala depka , že to až také super nebude , napriek všetkej snahe (týždeň pred svadbou ešte nebolo vymaľované a nemali sme poháre a taniere, ale mali sme vieru :-) ešte stále) .
Rodina nám veľmi pomohla – dva dni pred svadbou sme so svadobnými mamkami upratovali budovu a chystali izby pre hosti. S ockom (najlepší ocko na svete!) sme neskutočne dlho vešali pom pom kvety a kvetinové gule zo stropu a bola to makačka. Najmä pre neho, ale bol veľmi trpezlivý.
Dva dni pred svadbou dorazili obrusy, poháre a taniere. Wooow, to bolo radosti :-) .
Foto: Párky – najlepšie a najchutnejšie jedlo pre tvrdo pracujúcich! :)
Najväčší optický progres nastal deň pred svadbou, kedy sme našu vintage budovu brutálne vyšperkovali, až mi až srdce skákalo :-) . Mamka, moje ségry a samozrejme ja, sme od rána makali, ako včeličky na výzdobe, kým ocko riešil rozvoz našich fantastických kuchárov. Ženích vymyslel konštrukciu, ktorá nám pomohla schovať obrovský obraz na stene v sále. Neskôr do noci zas strihal video, ktoré sa premietalo počas svadby v „tv kútiku“(kedže sa jednalo o svadbu filmárov).
Foto: Moja mamina – kvetinová aranžérka.
V deň „ D “ dopadlo všetko úplne TOP, nad očakávanie nás všetkých. Boli sme nesmierne šťastní, že sme sa nedali odradiť a znechutiť. Vždy keď prídem domov k našim, tak mi mamka povie, aká dokonalá a krásna bola svadba. Minule sa stretli naši rodičia a s takým nadšením rozprávali, že to bola najlepšia a najkrajšia svadba na akej boli (ja viem viem každý to hovorí o tej svojej :-D ). Aj z okolia od ďalších hostí sme počúvali samé pozitívne reakcie.
Pridávam niekoľko koláži pre porovnanie “PRED” a “PO”.
Pred svadbou sme mali totiž obavy ako celá zábava a atmosféra na svadbe dopadne, pretože sme mali aj niekoľko maďarských hostí a väčšina hostí sa na svadbe videla prvýkrát. Každý z hostí, napriek komunikačnej bariére sa cítil fajn, a to je úplne najviac :-) . Na začiatku sme všetkých predstavili a myslím, že aj to pomohlo, aby sa každý cítil fajn.
Nikto nemusel strojene sedieť a tváriť sa „nóbl“ , dávať pozor či je správnou lyžičkou alebo či robí iné veci, ako by sa malo podľa nejakej etikety :-D. Celá atmosféra bola veľmi rodinná a uvoľnená. Určite k tomu prispela táto magická budova a to, že celá svadba bola v našej réžii – vrátane kuchárov a skvelého čašníka. To, že sme ich poznali už aj pred tým, tiež prispelo k pohodovej atmosfére. Cítili sme sa s nimi fajn a oni s nami tiež (podľa toho čo vraveli, a ako spomínajú na našu svadbu :-) ).
To bola asi najlepšia oslava na akej som bola, nie len preto, že som bola spolu s manželom „hlavnou hrdinkou“, ale preto, že som sa cítila naozaj fajn. Neviem to ani slovami popísať.
Podstata tohto článku spočíva v tom, aby ste si plnili sny, aj keď to niekedy môže byť ťažké a všetci sú proti vám. My sme si presadili svoj sen a nakoniec všetci uznali, že to bola výborná voľba. Každý sa cítil príjemne a dostali sme len samé pozitívne ohlasy na všetko. Na našu svadbu budeme ešte dlho spomínať a verím, že aj naše rodiny a hostia.
Komplet článok o našej handmade svadbe (samozrejme aj viac fotiek :-) !) TU.
