Posledný rok a pol bol šialený, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Stihla som skončiť výšku, presťahovať sa, zveľadiť zanedbaný dom aj záhradu, prestriedať pár prác, naučiť sa kopec nových vecí, naplánovať svadbu, vydať sa, spustiť blog …atď. Pri tom všetkom som však zabudla na jednu dôležitú vec – na seba. Svoju psychickú pohodu, svoje zdravie a telo. Popri práci som sa snažila vo voľnom čase dobehnúť doma zameškané. Mať domácnosť tip top upratanú, záhradu upravenú, vypraté, navarené … nemyslela som na to, že potrebujem aj oddych, relax, proste „ čas na seba „.
V minulosti som vždy mala čas na seba. Udržiavala som sa v kondícii – na biku, korčuliach, na prechádzke v krásnej prírode, alebo aerobiku so segrou. Nikdy som nebola ani z ďaleka žiadna fitneska ani športovkyňa, ale snažila som sa hýbať a byť ako tak v kondícií. Vždy som sa pri športe telesne zničila, ale zároveň neskutočne psychicky nabila :-). Šport ma držal nad vodou aj počas písania DP a štátnicového učenia. Vždy, keď som sadla na bike a šla do lesa, tak nastal neskutočný čas len pre mňa a moje myšlienky. Čaro a sila prírody vám vypne hlavu od momentálnych starostí a úplne podvedome začnete nad kadečím rozmýšľať. Dostanete kopec dobrých nápadov, hlbokých myšlienok :-D . Bolo to naozaj super a potom prišlo sťahovanie. Veľká zmena.
V novej krajine, cudzom prostredí som si netrúfla isť sama objavovať krajinu a les. Bála som sa a úprimne na pešo samu ma to ani veľmi nebavilo. Muž vždy nemal čas, keď ja a tak som proste makala okolo domu. Niekedy je to fakt makačka, čo vám poviem, ale nie je to šport, ako taký. Povedzme si to na rovinu – mala som milión dôvodov a výhovoriek prečo nemôžem športovať. Tak som kysla doma. Žiaľ doslova.
“Niečo mi až donedávna chýbalo, necítila som sa šťastná. Cítila som sa unavene, prepracovane, depresívne, opustene a nič ma nebavilo. Začarovaný, nešťastný a bludný kruh. Donedávna… “
Nedávno prišla ani nie tak veľká, ako podstatná zmena v mojom živote. Objavila svoju staronovú lásku – bicykel. Bola to jedna z prvých vecí, ktorá sa sťahovala a paradoxne doteraz ležal nepovšimnutý. Mala som síce úplne sfúknuté gumy, ale to nie je taký vážny dôvod aby rok a pol naňho padal prach. Manžel mi ho cez víkend opravil (asi sa ma chcel zbaviť aspoň na dve hodiny :-D ) a tak som sa vybrala po dlllhej dobe sama na biku do lesa. Dala som si parádne do tela, ako za starých časov. Aj keď som si asi 4x dala pauzu “na pitie”, aj keď ma žrali komáre a mušky, aj keď som sa skoro v tom teréne par krát vysypala .. aj tak som prišla domov vysmiata.
Foto: Prvý deň po roku a pol na biku. Bola to neskutočná radosť (asi to je aj vidieť :-) ). Najlepšie na tom je, že každou jazdou je radosť z pohybu ešte väčšia a väčšia! Už vtedy som vedela, že vám napíšem tento článok.
Ešte v tejto chvíli ma neskutočne ma bolia od sedadla spodne partie, ale cítim sa neskutočne. Som zničená, ale veľmi, veeeeľmi šťastná. Som plná endorfínov, energie a radosti. Keď sa nad tým tak zamyslím, to nie je len o športe samotnom, ale aj o tom spojení s prírodou. Čerstvý vzduch, slnko, kvety a vietor vo vlasoch robí zázraky :-).
“Každý deň v prírode je iný, jedinečný, inšpiratívny…”
Čo mi dáva bicyklový „čas pre mňa“ ?
• Veľa energie a radosti zo života (veeeeľa endorfínov)
• Absolútne vypnutie od všetkého, čas na psychickú regeneráciu
• Možnosť nerušene premýšľať, nechať prúdiť myšlienky
• Pocit neskutočnej slobody
• Možnosť objavovať krásy krajiny a môjho okolia v ktorom žijem
• Lepšiu celkovú psychickú aj telesnú kondíciu – „v zdravom tele zdravý duch“
• Úbytok váhy – lepšie, pevnejšie telo (už po pár jazdách :-O to dodá ešte viac chute ! )
• Väčšie sebavedomie (súvisí s predchádzajúcim bodom :-D )
Samozrejme ešte lepšie je ak ideme spolu s manželom. Takže v tomto prípade ide aj o utužovanie manželských vzťahov :-) . Máme plán, že budeme chodiť spolu pravidelne aspoň raz za mesiac na poriadne cyklo túry po vzdialenejšom okolí (kde si už sama isť netrúfam). Veľmi sa na to teším !
Foto: Tu sme opäť na bicykloch, aj keď to to tak nevyzerá :-)
Foto: Nieee, nie som až taká pribratá … som naobliekaná, lebo už bola zima.
Týmto chcem ostatným povedať, že nájdite si šport, ktorý vás baví (určite taký je a nemusí to byť bike!) . Nemusia sa báť ani tí menej kondične zdatní.. veď ani ja nie som. Na vlastnej koži som zistila aké je dôležité nájsť si čas na seba a vypadnúť do prírody. Príroda je najlepší liek. Skúste si to tiež.
Foto: V strave máme ešte poriadne rezervy, ale nejak začať treba. Naše každodenné raňajky – smoothie na milión spôsobov. Nikdy pred tým sme nekonzumovali toľko ovocia, špenátu či čínskej kapusty (ja som pred tým nikdy v živote špenát nejedla!). Najlepšie na tom je, že to chutí výborne.
„Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody“
Urobím všetko pre to, aby som zas pravidelne športovala. Tento článok mi má slúžiť aj ako istý druh verejného prísľubu. Budem rada ak aj niekoho ďalšieho inšpirujem a budeme sa vzájomne podporovať S pozdravom 
