Jeseň v záhrade má svoje jedinečné čaro. Všetko sa pomaly upokojuje, farby mäknú a ja si čoraz viac uvedomujem, ako sa naša záhradka postupne rozrastá a mení. S každou sezónou pribúdajú nové rastliny, ale aj malé zákutia, ktoré jej dávajú osobitý charakter.
Teším sa z posledných bielych anemoniek, ktoré pôsobia jemne a nežne, z hortenzií, ktoré si stále držia svoju krásu, aj z astier rozžiarených jesenným slnkom. A čoraz viac sa mi páčia aj odkvitnuté rudbekie – majú v sebe tichú eleganciu a pripomínajú, že aj koniec kvitnutia má svoje kúzlo.
Najväčšiu radosť mi robí práve to, ako sa záhrada postupne zapĺňa a vytvára prirodzené, útulné zákutia. Miesta, kde sa dá na chvíľu zastaviť, posedieť si a len tak vnímať atmosféru. Nie je to hotové dielo – skôr živý priestor, ktorý sa mení a rastie spolu so mnou.
Želám vám krásny deň.
Viki
